BRATISLAVA. Včerajšie prijatie zákona o digitalizácii televízneho vysielania potvrdilo, že parlament sa musí riadiť záujmami súkromných staníc.
Hlavným dôkazom sú ustanovenia, ktoré televíziám Markíza a JOJ garantujú, že im analógové frekvencie vypnú až vtedy, keď všetci ich diváci budú v dosahu digitálneho signálu. Podľa špecialistu na digitalizáciu a člena Rady STV Miroslava Kollára je to technicky „veľmi ťažké, ak nie nemožné“.
Podmienky rozdeľovania nových frekvencií navyše favorizujú súčasné televízie. „Za nových potenciálnych vysielateľov nemal kto lobovať,“ komentoval Kollár.
Štát Markíze a JOJ frekvencie nemôže zobrať napriek medzinárodnému záväzku vypnúť analóg do roku 2012. Ak by ich vypol, televízie sa môžu obrátiť na arbitráž na priznanie ušlého zisku. Do podobnej situácie sa dostali minulý rok v Česku. Tam Nova na poslednú chvíľu začiatok digitalizácie stopla aj vďaka predĺženej analógovej licencii.
„Nenazýval by som to noha vo dverách, ide o legitímne obchodné záujmy televízie,“ reagoval na možnosť zneužitia tejto situácie riaditeľ Markízy Václav Mika.
Opakuje, že ak štát dodrží slovo dané v zákone o digitalizácii a televízia nepríde pri prechode ani o jedného diváka, Markíza nebude robiť problémy.
Televízie presadili svoje požiadavky
Súkromným televíziám a STV sa podarilo v zákone o digitálnom vysielaní vylobovať takzvaný verejnoprávny multiplex pre Slovenskú televíziu. Multiplex je súbor viacerých kanálov, ktoré sa pri digitálnom prenose vojdú do jednej frekvencie.
Pozitívom pre súčasných súkromných vysielateľov je zriadenie prechodného multiplexu, ktoré im pri prechode zaručuje súčasné pokrytie a zároveň pre nich vytvára možnosť zakladať nové tematické stanice.
Zriadenie verejnoprávneho multiplexu je podľa poslanca KDH Pavla Minárika „politikou konkrétnych záujmových skupín“.
Priestor pre vlastné stanice
Verejnoprávny multiplex vytvorí pre STV a neskôr aj Slovenský rozhlas vyhradený priestor pre vlastné stanice.
Slovenská televízia už teraz plánuje spustiť STV3 a STV4, ktorých ročné náklady Minárik odhadol na 700 miliónov. Pritom sa v zákone nehovorí, koľko to bude stáť a kto to bude platiť.
Ak peniaze bude STV žiadať od štátu, bude to podľa Minárika ďalšia závislosť verejnoprávnej inštitúcie od rozhodnutí vládnej garnitúry. Ak by to šlo z koncesionárskych poplatkov, odrazí sa to na chudobnejšej pôvodnej tvorbe či zvýšení poplatkov.
Prechod si vyžiada investície
„Prechod na digitálne vysielanie nebude bezbolestný,“ povedal Minárik.
Pre divákov znamená v prechodnom období investície do nového televízora prispôsobeného digitálnemu vysielaniu, alebo aspoň kúpu takzvaného set-top-boxu, čo je dekodér pre prijímanie digitálneho signálu. Bez toho príjem signálu totiž nebude možný.
V niektorých krajinách sociálne slabším vrstvám na kúpu zariadenia prispieva štát. Nový zákon to však nijako nerieši.
Nie je takisto jasné, akým spôsobom bude STV platiť súkromnému prevádzkovateľovi za šírenie verejnoprávneho multiplexu. A čo sa stane, ak sa nedohodnú na cene.
Digitálny nepokryje každého
Za zákon z dielne ministerstva kultúry hlasovali takmer všetci prítomní poslanci koalície a podporila ho aj opozícia. Proti bol len poslanecký klub KDH a poslanci SMK sa zdržali.
Pozitívom pre divákov okrem lepšieho príjmu a signálu by mala byť širšia ponuka programov a možnosť využívať viacero služieb, informácií.
Rizikom je napríklad to, že analógový signál sa vypne, no digitálnym signálom nebudú pokryté všetky lokality.
Slovensko by malo prejsť na čisto digitálne vysielanie v roku 2012.
Mirka Kernová
Prípad Nova: Niečo za niečo
JOJ a Markíza majú analógovú licenciu platnú do roku 2019. Prvé upozornenie že televízie budú oproti potenciálnym žiadateľom o digitálnu licenciu vo výhode, sa objavili už pred rokmi, keď im licenčná rada túto licenciu predlžovala. Dnes sa tieto úvahy potvrdzujú.
O výhode pre skromné televízie hovorí aj koaličný poslanec Dušan Jarjabek. „Tým sa vláda dostala do pasce a asi jediným riešením bolo naozaj zakomponovať do zákona ustanovenie, že držiteľ platnej analógovej licencie má prednostné právo na licenciu digitálnu, aj keď z iného pohľadu sa to môže javiť ako diskriminácia iných subjektov, ktoré sa rozhodli podnikať v tejto oblasti," povedal Jarjabek pred časom pre SME.
Český problém
Nova má od českej licenčnej rady licenciu platnú do roku 2017. Podobne je na tom Prima. Problém nastal vtedy, keď Nova považovala licenciu automaticky aj za digitálnu, no licenčná rada mala na to iný názor. Český zákon im neprikazuje ich pred prechodom na digitalizáciu automaticky vrátiť. Poslanci to nakoniec riešili šalamúnsky. Nove aj Prime ponúkli, že ak vrátia frekvencie, získajú nárok na licenciu pre digitálne vysielanie. Je to však na rozhodnutí súkromných televízií, štát ich k tomu dotlačiť nemôže.
To, že Nova myslí ochranu svojich záujmov a svojho silného postavenia vážne sa ukázalo, keď napadla na súde rozhodnutie licenčnej rady o rozdelení digitálnych frekvencií pre šesť vysielateľov. Súd rozhodnutie rady zrušil a rada musí licenčné konanie zopakovať. Proces nástupu digitalizácie sa spomalil, s tým, že nie je vylúčené, že dotknutí vysielatelia, ktorí sa niekoľko mesiacov intenzívne pripravovali na spustenie vysielania, sa budú po Českej republike dožadovať súdnej náhrady straty.
(hr)
Digitálny signál
Prechodom z analógu na digitál sa tradične myslí začatie vysielania systémom DVB-T (Digital Video Broadcasting - Terrestrial). Ide o digitálne vysielanie prostredníctvom televíznej antény.
Pre príjem signálu DVB-T je potrebný digitálny set-top–box určený pre systém DVB-T, prípadne televízny prijímač so zabudovaným dekodérom.
Výhodou systému je lepšia kvalita obrazu v oblastiach s pravidelnou prevádzkou vysielania a dostatočným pokrytím, možnosť prijímať väčší počet kanálov vysielajúcich celoplošne, televíziu vo vysokom rozlíšení HDTV a v závislosti od dostupnosti na trhu aj interaktívne služby.
Zdroj: Digizone.sk
