Francúzi si už zvykli na to, že nepokoje sa strhávajú na parížskych predmestiach. Znepokojuje ich však iné - už sa objavujú aj priamo v Paríži a na miestach, ktoré sa doteraz považovali za celkom bezpečné. Veľká časť obyvateľov má navyše pocit, že policajti im k pokojnému spánku nepomôžu, pretože vraj sami neistotu vyvolávajú. Bezpečnosť a násilie je aj preto novou a veľkou témou prezidentskej kampane.
Bitka pred školou i v metre
Francúzov najprv pobúril minulotýždňový incident pred základnou školou. Deti práve skončili vyučovanie a nasadali do áut svojich rodičov. Polícia tú chvíľu využila, aby si jedného starého otca odchytila - lebo je z Číny a doteraz nemá v poriadku papiere. Takýto postup polície však pobúril ostatných rodičov. Pridali sa aj učitelia a vzápätí sa strhla bitka. Riaditeľku školy na pár hodín zadržali.
Pred tromi dňami zase ohromil konflikt v metre, v oblasti, kde žije veľa prisťahovalcov. Ľudí prekvapila stovka policajtov zhromaždená pri koľajniciach - vraj bez zjavného dôvodu. Pôvodne malo ísť o kontrolu lístkov, nakoniec niekoľko osôb skončilo zbitých na zemi a museli sa hasiť plamene. Išlo o provokáciu? Doteraz nie jasné, prečo vôbec polícia zasahovala.
Už to vyzerá tak, že stačí máličko, a je poplach. Médiá tvrdia, že v spoločnosti je veľké napätie, je roztrieštená, občania a polícia si navzájom nedôverujú. Politici to využívajú a voličov strašia: bude ešte horšie, bude ešte ostrejšie. Teda, ak sa čosi nezmení.
Segolene Royalová vyzvala všetkých Francúzov, aby sa už konečne začali navzájom vážiť a rešpektovať. Francois Bayrou obvinil socialistov aj pravičiarov. „Tí prví sa o tento stav zaslúžili svojou dlhoročnou laxnosťou a tí druhí tým, že stavajú obyčajných ľudí proti sebe,“ povedal v televízii France 2.
Hľadanie vinníka
Reči o násilí pomáhajú v preferenciách aj Sarkozymu, hoci veľa ľudí tvrdí, že za tento stav môže práve on. Iní si myslia, že bez neho by bolo ešte horšie.
Sarkozy bol donedávna ministrom vnútra a políciu vždy obhajoval. V televízii ironicky odpovedal: „Niekto si nekúpi lístok, a polícia sa musí ospravedlňovať. Niekto v metre zapaľuje výbušniny, a policajti sa musia ospravedlňovať.“ Policajti sa obhajujú, že pracujú v strese, riešia stále konfliktnejšie situácie, a to iba za necelých dvetisíc eur mesačne.
Analytik Pierre Giacometti v diskusii na France 5 povedal: „Prieskumom sa doteraz nepodarilo vyhodnotiť, ako na ľudí zapôsobili nepokoje na predmestiach z jesene 2005 a postup Sarkozyho pri ich likvidovaní.“
Novinár z týždenníka Express Christophe Barbier si zas myslí, že Francúzi budú voliť toho, kto im ponúkne najväčší pocit istoty: „Na prezidenta sa potrebujú pozerať ako na otca. To v roku 2002 pochopil Jacques Chirac. Jeho predvolebný prejav ich najviac chlácholil. A jeho ľavicový súper Lionel Jospin musel priznať, že otázku bezpečnosti v kampani veľmi podcenil.“
