Poruchy pozornosti s hyperaktivitou sa vyskytujú u 3 až 7 percent detí. Novšie štúdie hovoria, že počty stúpajú. Približne tretina takto postihnutých detí nedokončí vzdelanie, 50 percent má sklony k alkoholizmu a siahajú po drogách, takmer 70 percent hovorí, že nemajú priateľov, alebo len málo, viac ako tridsať percent trpí úzkosťami a depresiami. Počas posledných 15 rokov na bratislavskej Klinike detskej psychiatrie spomedzi 3000 hospitalizovaných detí bolo 23 percent s diagnózou hyperaktivity s poruchou pozornosti (ADHD).

Váš syn ustavične vyrušuje, vykrikuje, skáče do reči. Správa sa nevychovane, je drzý. Takéto a podobné sťažnosti na správanie svojich detí pozná veľa rodičov.

Tie deti nie sú ani nevychované, ani rozmaznané. Sú len hyperaktívne. Ich porucha má anglickú skratku ADHD (attention deficit hyperactivity disorder) a podľa psychiatrov ide o poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Ich mozg vykazuje chybu. Spája sa s ňou aj impulzivita.

Hyperaktivita postihuje viac chlapcov

Najnovšie štúdie ukazujú, že porucha má biologickú vývojovú podstatu. Ktorá neurologická alebo biochemická skutočnosť špecifické poruchy správania však vyvoláva, nie je celkom isté. Niektorí autori uvádzajú genetické vplyvy, iní oneskorené neurologické dozrievanie, poškodenie plodu pred narodením či počas komplikácií pri pôrode a po narodení, vplyv rádioaktivity a ťažkých kovov, niektorých liekov a podobne.

Svalové aj nervové bunky týchto detí sa rýchlo unavia, a to je dôvod, prečo nevydržia pri jednej činnosti, viacej sú unavené a tým viac vystrájajú a hnevajú. Ich nervový systém je nedozretý, a tak nemajú vôľu, aby boli pokojné.

Nedokážu napríklad udržať v pokoji ruky.

"Deti trpiace poruchami správania sú často považované za "problémové", čo je nesprávny prístup k nim, ktorý im škodí," hovorí Renáta Zörklerová z Občianskeho združenia Predys, ktoré pomáha rodičom a deťom s vývinovými poruchami učenia a správania.

Ako vychovávať príliš živé deti

"Ak nechceme, aby sa ťažkosti dieťaťa stupňovali alebo vyústili do výchovne nezvládnuteľných porúch správania, je vhodné prispôsobiť naše požiadavky možnostiam dieťaťa. Jednoducho povedané, nemôžeme od neho chcieť toľko a v takom čase ako od iných detí," hovorí psychologička Mária Kryslová.

Rodičom aj učiteľom odporúča, aby každý deň hľadali, za čo môžu dieťa pochváliť, aby negatívne hodnotenia neprevažovali nad pozitívnymi a prejavovalo sa mu toľko lásky, koľko potrebuje, a nie, koľko si zaslúži.

Pražský Inštitút pre štúdium a terapiu hyperaktivity a porúch pozornosti robí pre rodičov postihnutých detí kurzy. Sú zamerané na základné teoretické informácie potrebné na pochopenie podstaty javu, prípadne nacvičujú, ako ho zvládnuť.

Postrach pre školu, ale aj naopak

Ťažkosti s hyperakívnym dieťaťom sa naplno prejavujú najmä v škole. Učiteľov ich správanie rozčuľuje, spolužiakov najskôr zabáva.

Učiteľka Emerita Holeková z Bratislavy učí na základnej škole už 15 rokov. Hovorí, že detí so špecifickými poruchami pribúda. Momentálne má v triede 19 žiakov, z čoho sú štyria individuálne integrovaní. Takmer všetok čas sa venuje im, často na úkor ostatných. Práca s nimi je nadpráca, množstvo vecí musí robiť inak ako bežne.

V triede má koberec, kde môžu odpočívať, často podľa potreby zaraďuje relaxačné prestávky. Ak vidí u žiaka pohybový nepokoj, vymýšľa mu operatívne nejakú aktivitu. Polievanie kvetov, otvorenie okien, rozdanie zošitov. A chváli. Chváli aj za malé pokroky. Neželanému správaniu treba často doslova fyzicky zabrániť, to, čo robí žiak zle neformulovať do slov, aby sa nevytvárala povesť zlého žiaka.

"Pre tieto deti je dôležitý fyzický kontakt, a preto nenapomínam otoč sa, ale jemne ho natočím správnym smerom. Vždy kritizujem len jeho skutok a nie žiaka samotného, aby cítil, že ho mám rada bez výhrad."

Odborná pomoc absentuje

Bežní učitelia nie sú profesionálne fundovaní na výchovu takýchto detí. Často sa problémových detí zbavujú a z tých sa stávajú deti, ktoré menia školy.

Potvrdzujú to aj skúsenosti Renáty Zörklerovej, ktorá vedie občianske združenie PreDys. "Deti so špecifickými poruchami učenia a správania sú často v škole neúspešné, pretože nie sú schopné naučiť sa čítať, písať a rátať pomocou bežných výukových metód. Celkový vzdelávací systém nie je podľa nej dobre pripravený na príchod takého dieťaťa do bežnej školy.

Príznaky