Výškové budovy v Bratislave vznikali už pred rokom 1989, medzi nimi budova Slovenskej televízie, bývalé Presscentrum (dnes Tower 115), výšková budova STU, vojenské ubytovacie zariadenie tzv. Kukurica, aj hotel Kyjev. Po revolúcii vznikli vysoké budovy Národnej banky, aj Všeobecnej úverovej banky, výškové domy pri nákupných centrách a na sídliskách, najmä v Ružinove - napríklad Gloria a Rozadol. V príprave je desiatka ďalších výškových budov, čoskoro by na Mlynských nivách mal vyrásť aj prvý slovenský mrakodrap.
Kým vo veľkých mestách sveta si na výškové budovy ľudia už zvykli, u nás je verejnosť voči nim naladená skôr negatívne. Problémom výškových budov v Bratislave je ich chaotické rozmiestnenie, aj rôzna architektonická kvalita. Kým v zahraničí stoja výškové budovy väčšinou pokope, v Bratislave sú často osamotené a vznikajú bez jasnej regulácie. Je to dôsledok chýbajúceho nového územného plánu mesta, územných plánov zón, a miestami aj kultúry a zodpovednosti investorov. "Sna-ha o ekonómiu je u nás veľmi silná a myslím, že je to často na úkor kvality riešenia dispozície podlažia a bytov," myslí si hlavný architekt mesta Štefan Šlachta.
Proti novým vysokým budovám najmä v širšom centre protestujú ochranári, občania, aj pamiatkari. Tak to bolo napríklad v prípade výškovej budovy na Šancovej ulici, ktorá mala mať podľa projektu osem poschodí, požiadala o dodatočné povolenie na 34 a nakoniec jej povolili 22, či v prípade Aupark Tower v Sade Janka Kráľa.
Výstavba výškových budov by mala v blízkej budúcnosti dostať pravidlá, a to nielen v podobe územného plánu mesta. Koncepciu výškových budov v Bratislave si dal vypracovať magistrát. Podľa nej sú tri vhodné lokality pre koncentráciu výškových budov - centrum Petržalky, priestor okolo mosta Apollo a Lamačská brána. Nebudú to však pravdepodobne jediné centrá výškových budov, keďže už dnes stoja alebo sú naplánované komplexy "výšok" v iných lokalitách.
"Na jednej strane je treba bojovať, aby sa výškové budovy sústredili do hniezd, aby neboli roztrúsené náhodne po meste. Na druhej strane by sme chceli zabrániť vstupu výškových budov do centra mesta," hovorí Šlachta.
Napriek početným diskusiám o tom, či, kde a aké vysoké budovy je v Bratislave vhodné stavať, mestu podľa českého azylového architekta v Číne Jana Bendu chýba základná vízia. "Bratislava by mala mať najskôr víziu, čím chce byť, a až potom sa môže rozhodovať, kde by mali výškové budovy stáť, a či ich vôbec chce stavať." Túto víziu by mali mať politici v samospráve, štátni politici, ale aj obyvatelia mesta. "Bolo by naivné myslieť si, že Bratislava sa môže stať hlavným mestom Európy, ale mohla by byť napríklad konferenčným centrom Strednej Európy."
Podľa Bendu by si Bratislava mala položiť otázku, či chce byť na mape sveta, alebo zostať sedieť v kúte.
Jedným z veľkých problémov vysokých domov sa pravdepodobne stane doprava. Tá je hustá v Bratislave už dnes. Pri novej výstavbe treba riešiť nielen parkovanie, ale aj dopravné uzly a cesty.
Najvyššie budovy v Bratislave
Tower 115 - 115 m vrátane antény, 104 m po strechu
Národná banka Slovenska - 111,6 m
Slovenská televízia - 108 m
City Business Center I - 107 metrov
Centrála VÚB - 103/88 m
Najvyššie pripravované budovy v Bratislave
Twin City - polyfunkčný komplex s vežou, ktorá by mala mať 165 až 185 m, 42 poschodí a mala by sa stať prvým bratislavským mrakodrapom.
Panorama City - v blízkosti Pribinovej ulice by mali vyrásť bratislavské "dvojičky" - dve budovy s výškou 135 m, s 39 poschodiami.
Lipový park - v blízkosti autobusovej stanice majú vzniknúť dve výškové budovy s výškou 132 a 113 metrov, jedna bude mať 40 a druhá 34 poschodí.
Ela Nahálková
