ích budov je veľká a súťaživá tlačenica. Trend rastu do výšky strhol takmer všetky veľké a ambiciózne mestá
a výnimkou nie je ani Bratislava. Diskusia sa vedie o ekológii, ochrane pamiatok, aj megalománii.
Výška budovy je otázka prestíže, aj ekonómie. "Vysokú budovu je zďaleka vidieť a označuje stred diania," hovorí exilový český architekt Jan Benda, ktorý projektoval viac ako dvesto komplexov výškových budov v Šanghaji a iných čínskych mestách. Z vysokých budov človek ďalej dovidí a cena za pekný výhľad je často vysoká. O výhľade z najvyššej budovy sveta ani nehovoriac.
K stavbe vysokých domov investorov vedú aj rastúce ceny pozemkov. Aby ušetrili, snažia sa stavať čo najvyššie budovy na čo najmenšom území. Postaviť mrakodrap však nemôže každý. Na takýto projekt treba peniaze, odvahu, aj skúsenosti. "Mrakodrap je drahý ako stavba - má hlbšie základy, jeho postavenie je technicky náročnejšie. Na druhej strane šetrí miesto, je to efektívnejšie využité územie," hovorí Benda.
Kilometer v oblakoch
Za mrakodrap sa zväčša považuje dom s výškou nad 150 metrov, výškové budovy sú nižšie. Mestá plávajúce v oblakoch sú v Ázii, USA, Kanade, Austrálii, aj v Európe.
K výškovému stavebnému boomu vedie väčšinou výhodné podnikateľské prostredie, či už vo forme daňových úľav, existujúcej infraštruktúry, spoločenského dopytu po bytoch, alebo strategickej polohy mesta či štátu.
Jedna z kandidátok na najvyššiu budovu na svete - Burj Dubai (Dubajská veža), by mala byť hotová do konca roka 2008 v Dubaji, hlavnom meste Spojených arabských emirátov. Investor konečnú výšku veže zatiaľ tají zo strategických dôvodov, keďže na najvyššiu vežu sveta sú viacerí kandidáti.
Dubajská veža by mala mať okolo osemsto metrov. To je viac ako dvojnásobok najvyššej budovy v Európe, ktorá má byť hotová v tom istom roku v Moskve, a viac ako štvornásobok výšky pripravovanej najvyššej veže v Bratislave v projekte Twin City.
Ázijské megadomy
Najvážnejší konkurenti dubajskej veže sú najmä v Ázii - Bionic Tower v Šanghaji, ktorá má porásť viac ako kilometer do neba, Sky City 1000 v Tokiu, ktorá by mala mať 1000 metrov, Millenium Tower v tom istom meste s výškou 840 metrov. Zahanbiť vo výškových pretekoch sa nedajú ani iné krajiny, napríklad plánovaná Enviro Mission Solar Tower v Austrálii by mala byť kilometer vysoká.
Na naše pomery až nepredstaviteľne intenzívny stavebný rast je momentálne v Číne. Súvisí okrem politickej vízie a dopytu po bytoch, aj s prípravami na olympiádu 2008 v Pekingu a svetovú výstavu EXPO 2010 v Šanghaji. "Číňania sa neboja ísť do projektov, ktoré sú drahé a neboli ešte vyskúšané," hovorí Benda. Hoci v Číne nemajú problém s odvahou, ochrana pamiatok im veľa nehovorí. Pri masívnej stavbe megaprojektov sa staré štvrte strácajú.
Príroda a pamiatky v tieni
Na otázku vplyvov výškových budov na životné prostredie a pamiatkové rezervácie sú rôzne názory. Rýchla a rozsiahla výstavba životné prostredie aj pamiatky ohrozuje. Podľa architekta Bendu však nič nie je čiernobiele. "Vysoký dom má síce dlhý tieň, ale zaberá menší priestor, teda okolo môžu byť parky a záhrady. Ak postavíme veľa malých domov, parky sa tam nezmestia. Čo sa týka pamiatok, architekti majú podľa mňa povinnosť stavať domy 21. storočia, ktoré pretrvajú ďalších päťsto rokov a pamiatkari ich budú v budúcnosti chrániť," myslí si Benda. Pohľad na to, aké budovy treba chrániť v Číne, je však podľa neho komplikovanejší ako na to, čo treba chrániť napríklad v Prahe alebo v Bratislave.
Najvyššie budovy sveta
Taiwan, Taipei 101, 508 metrov
Kuala Lumpur, Petronas Tower, 452 metrov
Chicago, Sears Tower, 442 metrov
Šanghaj, Jin Mao Tower, 421 metrov
Hong Kong, 2 International Finance Center, 416 metrov
Vybrané pripravované projekty vo svete
Šanghaj, Bionic Tower, 1128 metrov
Tokio, Sky City 1000, 1000 metrov
Tokio, Millenium Tower, 840 metrov
Dubaj, Burj Dubai, asi 800 metrov, plánované dokončenie 2008
Moskva, Veža federácie, 354 metrov, plánované dokončenie 2008
Viedeň, Donaucity Tower, 220 metrov
Paríž, tzv. Maják, 300 metrov
Ela Nahálková
