ri únii.

Jedna skratka však stále nefunguje: CoR. Znamená to Výbor regiónov, z anglického Comittee of Regions. Skoro nikto ju nepoužíva. Nejde o to, že by bola horšie vysloviteľná ako iné, ale v euroreči nezdomácnela. Môže si za to samotný výbor. V porovnaní s komisiou alebo parlamentom má minimum právomocí, a tak ho prehliadajú. Nie je výnimkou, keď matadori medzi europoslancami, lobistami alebo novinármi priznajú, že za roky v Bruseli neboli v CoR–e ani raz. Päťkrát za rok sa tu zídu šéfovia krajín a riešia, čo ich regióny trápi. Z toho vzídu správy, ktoré ani komisia, ani Európsky parlament nemusia vziať do úvahy. Výbor má iba poradný hlas.

I medzi tunajšími zástupcami krajov sa človek pri otázke na ich najprirodzenejšieho partnera dozvie najmä škodoradostné poznámky o strate času. Nájdu sa však takí, ktorí nad CoR nezlomili palicu. Napríklad mediálny šéf výboru Brit Dennis Abbott. „Sedemdesiat percent európskych zákonov sa týka regiónov. Máme len 200 zamestnancov, stojíme zlomok európskeho rozpočtu a zhromaždíme kľúčových politikov, ktorých rozhodnutia sa priamo dotýkajú života ľudí. Kritika nie je oprávnená,“ hovorí.

Svojím spôsobom má pravdu. Počas búrania národných bariér v Európe je pre starostu z malého slovenského mesta možno dôležitejšie rozhodnutie jeho maďarského kolegu ako centrálnej vlády v Bratislave.