V roku 2000 sa európski šéfovia vlád dohodli na Lisabonskej stratégii. Tá mala odstrániť hospodárske zaostávanie Európy za USA a urobiť z Európy "najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku na svete, schopnú udr- žateľného hospodárskeho rastu s viac a lepšími pracovnými miestami a väčšou sociálnou súdržnosťou".
Škandinávski sociálni demokrati v roku 2005 vo svojom vystúpení v Európskom parlamente poukazujú na to, že za prvých päť rokov sa Európa nedostala ani na polcestu k tomuto cieľu a kritizujú návrh komisie sústrediť sa na vytváranie nových pracovných miest a zabezpečenie rastu a odložiť rozvíjanie európskeho sociálneho modelu a udržateľného rozvoja.
"Nemali by sme pracovať ťažšie, dlhšie a za menej peňazí v mene hospodárskeho rastu," hovoria škandinávski sociálni demokrati. Tvrdia tiež, že cestou môže byť škandinávsky model, ktorý kombinuje flexibilitu pracovného trhu, konkurencieschopnosť, vysokú úroveň sociálneho zabezpečenia a istoty práce s vysokými environmentálnymi štandardmi. Upozorňujú tiež na to, že podľa správy Svetového ekonomického fóra boli v rokoch 2004-2005 tri škandinávske krajiny spolu s USA medzi piatimi najkonkurencieschopnejšími krajinami. "Americký a škandinávsky model sú podobné z hľadiska produktivity. Sú však veľmi odlišné pokiaľ ide o prerozdelenie plodov tejto produktivity," píšu.
Zdroj: Príspevok škandinávskych sociálnych demokratov v EP, máj 2005
