BRATISLAVA. Opozícia sa prvýkrát od volieb rozhodla, že nechá zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej sa pokúsi odvolať ministra. Poslanci budú hovoriť o tom, či by mal vo svojom úrade zostať Ľubomír Jahnátek (za Smer), ktorý sa v interview pre Trend rozhovoril o čiernych peniazoch v obchode so zbraňami a o tom, že ich dokážu zúčtovať aj štátne firmy.
Návrh na odvolanie podajú KDH, SMK a SDKÚ v utorok 10. apríla. Predseda parlamentu o zvolaní schôdze musí rozhodnúť do siedmich dní.
Na odvolanie ministra treba 76 hlasov. Diskusia v pléne sa tak zrejme začne až o niekoľko týždňov, čo opozícii ešte predĺži čas na to, aby tému Jahnátkovho rozhovoru „potiahla“ dlhšie obdobie.
„Vyčerpali sme všetky iné možnosti - najmä po tom, čo sa predseda vlády vyjadril, že nevidí dôvod na odvolanie ministra Jahnátka,“ vysvetlil predseda SDKÚ a expremiér Mikuláš Dzurinda. Podľa neho sa minister „diskvalifikoval a morálne zlyhal“, keďže sám oznámil, že kryje korupciu súkromných a nabádal na korupciu štátnych firiem a klamal, keď sa snažil zvaliť vinu na médiá.
Dzurinda: Jahnátek je nominantom Širokého
Bývalý premiér neverí, že by sa Fico predsa len rozhodol ministra hospodárstva odvolať. „My sme už zabudli, že Jahnátek je vlastne nominantom Širokého?“ spýtal sa. Premiér sa podľa expremiéra správa, akoby bol „nový Len On“.
Béla Bugár povedal, že opozícia chce debatu v parlamente aj preto, aby dokázala, že klamal aj Fico. Ten totiž povedal, že minister, ktorý urobí chybu, bude musieť odísť do 24 hodín. „Dokonca tvrdil, že bude konať do troch minút,“ povedal šéf SMK.
Pavol Hrušovský si myslí, že pokus o odvolanie je „jediným politicky a ústavne múdrym a správnym“ rozhodnutím. Predseda KDH povedal, že koaličných poslancov nebudú prehovárať, aby podporili Jahnátkovo odvolanie.
Hrušovský: Ministrom sa už zaoberá Packa
Opoziční politici na otázku, či nechcú pri takýchto obvineniach na Jahnátka podať trestné oznámenie, tvrdili, že ho môže začať sama od seba Generálna prokuratúra. Podľa Hrušovského sa výrokmi už zaoberá policajný prezident a nevylučuje ani trestné stíhanie.
Odvolávanie Jahnátka chcelo KDH už na jeseň a zdôvodňovalo to nomináciami ministerstva hospodárstva do podnikov s účasťou štátu. Vtedy bola proti SDKÚ a návrh podaný nebol.
SNS aj HZDS hovoria, že ich poslanci ministra zo Smeru podržia a nezdržia sa hlasovania.
„Minister Jahnátek má našu plnú dôveru. Ak príde na hlasovanie, podržíme ho,“ povedal predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. „Klub HZDS bude proti jeho odvolaniu,“ povedal podpredseda Mečiarovej strany Milan Urbáni.
Bývalá opozícia zbierala body pri návrhoch na odvolanie
Pokusy o odvolávanie ministrov boli pravidelné hlavne počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
Opozícia navrhovala odvolať takmer každého člena vlády, no ani v jednom prípade sa jej to nepodarilo. Ani vtedy nemala opozícia príliš veľké šance, že pokusy vyjdú.
Podľa analytikov však takáto taktika opozičných strán zaberá iba čiastočne.
Je to normálna opozičná agenda
„Samo osebe je to normálna a legitímna agenda, ktorú opozícia využívať musí,“ myslí si sociológ Pavel Haulík. Analytik sa domnieva, že by na voličov mohla zapôsobiť iba v prípade, ak by išlo „o širšiu politickú ponuku“.
Ako jedna z hlavných agiend vo vzťahu teda pokusy o odvolávanie a diskusie v parlamente fungovať nemôžu, vysvetlil.
Opozícia musí ponúknuť aj niečo viac
Kauza okolo ministra Jahnátka a súčasné plány opozície, ako ju využiť, podľa Haulíka oslovia skôr voličov pravice a mohlo by to upevniť väzbu na opozíciu.
„Opozícia musí ponúkať niečo, čo dokáže zobrať hlasy koaličným stranám. To však neponúka,“ povedal.
Haulík považuje tému korupcie za pomerne príťažlivú a na voličov často aj zaberá.
„Nemôžu to však robiť politici, ktorých v predchádzajúcom období snáď 75 percent verejnosti podozrievalo, že vládu držia v parlamente cez skorumpovaných nezávislých poslancov.“
Minulá opozícia podľa Haulíka mala s agendou odvolávania u voličov úspech, pretože k nej pripojila aj iné témy. „To však nerozhodlo. Predchádzajúca koalícia sa rozhodla sama,“ vysvetlil.
Ľudia chceli zmenu napriek tomu, že Ficova predvolebná ponuka nebola až taká atraktívna.
Fungovalo to aj Ficovi, odvolávaním pútal pozornosť
Politológ Miroslav Kusý si myslí, že by takáto taktika opozície mohla zaberať. „Čiastočne by to malo fungovať tak, ako to fungovalo Ficovi. Ten odvolával stále a pozornosť tým vyvolal.“ Navyše sa tým vymedzil ako ostrý kritik.
Analytik si myslí, že by sa takto pravica mohla vymedziť „pre skutočne opozičnú politiku“. Ohlas „odvolávania“ by navyše pravicu mohol primať, aby takéto pokusy opakovala. „Hľadajú sa - teraz nemajú vlastne nič iné na programe ako takéto výpady.“
Problémy ministrov v prvom trištrvrte roku vlády:
Problémy Dzurindových ministrov:
Vladimír Palko, minister vnútra:
Odposluchy Ruska
Podozrenia, že nelegálne odposluchy telefonátu Pavla Ruska s denníkom SME urobili zamestnanci ministerstva vnútra. To Palko rezolútne poprel. Neskôr sa ale vyšetrovanie upriamilo na Slovenskú informačnú službu, ktorá má tiež prístup k odpočúvaciemu zariadeniu.
Ivan Mikloš, minister financií:
Problémy v rozpočte
Opozícia Miklošovi vyčítala zle zostavený rozpočet, ktorý vraj musel "plátať" s pomocou vysokých spotrebných daní. Kritika vicepremiéra vyústila do pokusu o odvolanie, ktorý skončil neúspechom 20. júna 2003. Koalícia SDKÚ, SMK, KDH a ANO mala vtedy k dispozícii 78 hlasov.
Pál Csáky, vicepremiér:
Kampaň a eurofondy
Údajne nezvládnutá kampaň pred referendom o vstupe do EÚ, keďže hlasovanie bol platné iba tesne. Opozícia mu tiež vyčítala nedostatky v oblasti čerpania eurofondov a tvrdila, že krajina kvôli Csákymu môže prísť o obrovské množstvo peňazí. Aj Csákyho kritika skončila v parlamente. Po niekoľkohodinovej rozprave ale koalícia vicepremiéra podržala. Csákyho okrem opozície kritizovala aj vládna ANO.
Martin Fronc, minister školstva:
Nespokojnosť učiteľov
Ministerstvo školstva sa dostalo do sporu s učiteľmi, ktorí požadovali zvýšenie platov. Vyjednávania skončili neúspechom a učitelia sa v nakoniec rozhodli vstúpiť do štrajku. Ku kritike pedagógov sa pridala aj opozícia.
Problémy Ficových ministrov: Ľubomír Jahnátek, minister hospodárstva:
Nominácie, rozhovor o korupcii.
Opozícia Kahnátkovi vyčíta nominácie do podnikov s účasťou štátu. Išlo hlavne o kritiku vymenovania bývalého šéfa VSŽ Júliusa Rezeša do orgánov spoločnosti Transpetrol. Hlavným dôvodom na pokus o odvolanie bol ale Jahnátkov rozhovor pre týždenník Trend, v ktorom hovoril o čiernych peniazoch v obchode so zbraňami v krajinách tretieho sveta.
František Kašický, minister obrany:
Explózia v Novákoch, Katrim Stella, opravy lietadiel.
Opozícia kritizuje Kašického za nedostatočný dohľad ministerstva nad VOP Nováky. V tejto firme je rezort jediným akcionárom. Ministrovi tiež vyčítajú odškodnenie firmy, ktorá prevzala pohľadávky po spoločnosti Katrim Stella. Tá mala v minulosti deblokovať ruskú dlh formou dovozu stíhačiek MiG-29. SNS aj pravica kritizuje aj za to, že armáda opravuje lietadlá L-410 v inej ako štátnej firme.
Ján Mikolaj, minister školstva:
Únik otázok pri Monitore 9.
Opozícia ministrovi vyčíta, že pripustila, aby sa niekoľko dní pred písomkami Monitor 9, dostali na internet otázky z testu. Mikolaj to ale popiera a Štátny pedagogický ústav, ktorý má výber otázok v kompetencii, už podal trestné oznámenie.
Štefan Harabin, minister spravodlivosti:
Referentské auto.
Minister je opozíciou aj médiami kritizovaný, že sa na referentskom Voskswagene Passat, ktoré má k dispozícii, vozí jeho rodina. Harabin tvrdí, že to nie je v rozpore s platnými pravidlami pre používanie služobných áut.
Ján Kubiš, minister zahraničia:
Prerieknutie sa o srbskom referende.
Kubiša kritizovali po tom, ako sa údajne na parlamentnom výbore pre európsku "prekecol" ohľadom srbského referenda o zmene ústavy. To bolo platné len vďaka tesnej väčšine zúčastnených. Minister ale údajne pred poslancami povedal, že mu jeho srbský kolega Vuk Draškovič hovoril o nižšej účastni, než bola oficiálne zverejnená.
(knm)
