Z tritisícpäťsto divákov tvorilo asi päťsto hlučnú enklávu so slovenskými vlajkami, dresmi či šálmi, ktorá sa okrem povzbudzovania prezentovala transparentmi. Podľa nich sa dalo identifikovať, ktorú firmu na ostrove zastupujú.
Hneď po hymnách ich slovenskí futbalisti pozdravili. Ján Ďurica po druhom góle našich aj Cyperčanov. Tí odvtedy pri každom dotyku slovenského stredného obrancu pískali. Hráč Saturnu Ramenskoje im zamával. Nie vulgárne, štýlom – čo sa naparujete, tu to máte!
„Premohli ma emócie, vyhecoval som tribúnu a oni hvízdali ostošesť. Ich obľúbencom dochádzali sily, mali mi byť skôr vďační, že som ich zobudil,” usmieval sa Ďurica.
Cyperčanov po druhom góle v hľadisku viditeľne ubúdalo. Vedeli, že to majú stratené. Bežali k televízorom, lebo Gréci hrali doma s Turkami. Aj pracovníci televíznych štábov prepli niektoré monitory a pozerali toto stretnutie.
