Mier, sloboda, ľudské práva a solidarita. Tieto slová najčastejšie zaznievali z úst politikov počas osláv 50. výročia Európskej únie. V pozadí bolo cítiť nejednotnosť členských krajín a rozpory, či treba oživovať ústavu a ďalej sa rozširovať.
Vrcholom dvojdňových osláv bolo prijatie Berlínskej deklarácie. Pri jej podpise v Nemeckom historickom múzeu mala kancelárka Angela Merkelová emotívny prejav.
Spomínala, že mala tri roky, keď sa podpísali Rímske zmluvy a krátko potom železná opona rozdelila jej rodinu. Ona žila vo východnom Nemecku a myslela si, že sa nikdy nedostane na Západ.
„Je symbolické, že teraz oslavujeme v meste, ktoré delil múr, kde ľudia platili životom za túžbu po slobode.“
Merkelovej varovanie
Európu varovala pred historickou chybou, ak nezmodernizuje svoje fungovanie. „Musíme obnoviť politické smerovanie únie, aby sme napredovali,“ povedala s tým, že Berlín pripraví cestovnú mapu. Výraz európska ústava nepoužila.
Pre odpor Británie, Poľska a Česka sa o ústave nehovorí ani v deklarácii. Dohodla sa iba „obnova spoločných základov únie“ pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009. Túto formuláciu si každý vysvetľuje po svojom.
„Je to jasný ústupok a prehra europeistov,“ povedal český prezident Václav Klaus. Posťažoval sa, že deklaráciu dostal iba 24 hodín pred príchodom do Berlína a nemal šancu na pripomienky.
Slovensko bez pripomienok
Slovensko k deklarácii pripomienky nemalo. Premiér Robert Fico povedal, že obsahuje všetko, čo sme presadzovali. Za problém nepovažuje ani fakt, že sa v texte priamo nehovorí o rozširovaní únie.
Zmienka o ňom patrila medzi slovenské priority. V texte sa však napokon objavila len veľmi opatrná formulácia o otvorenosti únie navonok. „Mňa teší, že sa v deklarácii opakovane objavuje slovo solidarita,“ hovoril Fico.
Istú nespokojnosť prejavil len nad formálnym jazykom, v ktorom vraj „prevládla úradnícka ruka“.
K oslavám polstoročnice únie prehovoril aj Vatikán. Nespokojne. Pápež Benedikt XVI. považuje za „odpadlíctvo“, že sa Európska únia nezmienila o kresťanských koreňoch.
„Je nemysliteľné budovať spoločný európsky dom, ak sa prehliada identita národov nášho kontinentu, ktorú tvoria hodnoty vytvorené pomocou kresťanstva,“ povedal pápež počas zhromaždenia európskych biskupov.
Zmienku o Bohu presadzovalo Poľsko, napokon ju berlínske predsedníctvo nezahrnulo.
Z textu Berlínskej deklarácie
l Za to, že rozdelenie únie je minulosťou, vďačíme túžbe ľudí zo strednej a východnej Európy po slobode.
Otvorené hranice a rozmanitosť jazykov, kultúr a regiónov nás obohacujú.
Spoločne budeme bojovať proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti.
Spoločne chceme napredovať v energetickej politike a pri ochrane klímy.
Únia bude stavať na otvorenosti, podporovať demokraciu, stabilitu a blahobyt za hranicami.
Dnes, 50 rokov po podpísaní Rímskych zmlúv sme jednotní, pokiaľ ide o cieľ postaviť Európsku úniu na obnovené spoločné základy pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009.
 |
Deklarácia je zrozumiteľná, ale zbytočná
Krátke, úderné a zrozumiteľné vety. Najkompromisnejšie možné formulácie. Každému štátu podľa chuti. Trochu torta z psíčka a mačičky - až na to, že z nej nikomu nemôže byť zle. Taká je Berlínska deklarácia.
Podľa autorov mala znieť vznešene, prelomovo. Veta „My, občianky a občania Európskej únie sme sa spojili...“ v preambule textu je zjavná parafráza Ústavy USA: „My, ľudia Spojených štátov amerických...“
Text je krátky a skladá sa zo štyroch častí: z preambuly a z troch kapitoliek. Každý si nájde to, čo potrebuje.
Hlavné body sú usporiadané do dvojíc, ktoré sa vzájomne neutralizujú. Liberálnejšie vlády môžu čítať o nutnosti „ekonomického úspechu“. Socialistickejšie vlády sa hneď dočítajú o „sociálnej zodpovednosti“. Kandidátske štáty a štáty, ktoré podporujú rozširovanie EÚ, môžu čítať o „pokračovaní otvorenosti“. Odporcovia rozšírenia a eurofederalisti o „vôli konsolidovať vnútorný vývoj únie“.
Kto chce boj s otepľovaním - má ho. Aj terorizmus. Energetiku. Chudobu. Jedinou novou vetou Berlínskej deklarácie je zmienka o ďalšom postupe reforiem EÚ: „Preto sme dnes jednotní v úsilí postaviť do volieb do Európskeho parlamentu Európsku úniu na obnovený spoločný základ.“ Tá je však taká všeobecná, že umožňuje najmenej dvojaký výklad. Pre väčšinu znamená, že do júna 2009 prijme EÚ novú euroústavu - bez toho, žeby sa tak volala.
Nezáväzný charakter deklarácie umožňuje aj rozdiel medzi jednotlivými jazykovými verziami. V nemeckej a českej verzii je napísané: „My, občianky a občania Európskej únie“. Anglická, ale aj slovenská verzia však má menej rétorické „my, občania EÚ“. Prázdnosť deklarácie úplne vystihuje záverečná, úderná veta: „Pretože vieme, že Európa je naša spoločná budúcnosť.“ To skutočne vieme.
Berlínska deklarácia
Scenár a réžia: Dr. Merkelová
Pomocná réžia: 27 zmocnencov z 27 štátov EÚ
Hrajú: Dr. Merkelová, José Manuel Barroso, Prof. Dr. Hans-Gert Pőttering a zbor prezidentov a premiérov z 27 štátov EÚ
Výroba: Úrad spolkovej kancelárky
Petr Zavadil, Lidové noviny
Stĺpček Mariána Leška
Monoga leta
Po prijatí Berlínskej deklarácie sa dajú očakávať početné výhrady k jej obsahu. Aj keď názory budú rôzne, fakt je, že deklarácia vyjadruje to, čo je dnes spoločným menovateľom únie. Z tvrdenia, že mohol byť aj väčší, vonkoncom nevyplýva, že spoločný menovateľ je malý.
Veta deklarácie, že „dnes spolunažívame bok po boku tak, ako to nikdy predtým nebolo možné“, nie je propaganda, ale suchý opis reality. Stačí porovnať stav a situáciu Európy spred 25. marca 1957 so stavom a situáciou kontinentu spred včerajška, aby bolo jasné, že únia je extrémne úspešný historický projekt. Ako každý projekt aj únia potrebuje aktualizáciu.
Hľadanie „obnoveného spoločného základu“ pre 27 členov nebude mať hladký a slávnostný priebeh ako oslavy 50. narodenín EÚ, ale členské štáty už zvládli aj náročnejšie modernizácie.
Britský premiér Tony Blair napísal, že únia sa môže zmeniť a Európa môže zmeniť svet, „ak sa sústredíme na problémy a nebudeme predstierať, že problémom je Európa“. V takom prípade po Happy Birthday čakajú úniu aj Mnoga leta.
