BERLÍN. V nedeľu napoludnie to pri Brandenburskej bráne vyzeralo takmer ako počas vlaňajších majstrovstiev sveta. Nedalo sa tam takmer pohnúť, hrala hudba, ľudia tancovali. Tentoraz nešlo o futbal, ale o „europárty, bez víťazov a porazených. Na pódiu divo pulzovali balkánske rytmy rumunskej kapely, pod nimi energicky tancovali postarší Taliani. Berlín žil oslavami Európskej únie naplno.
Každý z členských štátov únie mal v berlínskom centre vlastný stánok zameraný na propagáciu kultúry a národných špecialít. Poliaci predávali oštiepok, Česi „bramborák“. „Nám idú najlepšie šišky,“ pochválila sa predavačka v slovenskom stánku. O pár krokov ďalej ich ponúkali aj Maďari.
Veľký záujem bol aj o naše maľované veľkonočné vajíčka a orechovú tortu.
V sobotu popoludní pritom ešte mnohí netušili, čo presne sa to v Berlíne oslavuje. „Únia má narodeniny? Vôbec som to nevedel,“ hovorí dvadsaťdeväťročný Johann zo Stuttgartu, podľa ktorého má únia výhody i nevýhody. „Pracujem v exportnej firme, takže je pre nás dôležité, že máme spoločný trh a žiadne clá. Keď sme však prijali euro, všetko razom zdraželo.“
Neďaleko, pri Ríšskom sneme oddychovali dvaja Holanďania. O nejakom výročí ani nechyrovali, zhodli sa však, že pre Európu je dôležité, aby držala spolu. „Je silnejšia a lepšie tak môže konkurovať Ázii a Amerike,“ uvažuje Walter z Utrechtu. Jeho kamarát Tim v referende o euroústave hlasoval proti, pretože nechce Turecko v únii. „Je to chudobná krajina, museli by sme to zaplatiť.“ Prekáža mu tiež, že ide o moslimský štát. Berlín žil naplno aj zo soboty na nedeľu. Otvorené boli múzeá a v kluboch vo východnej časti mesta hrali dídžeji zo všetkých 27 štátov sveta.
„Prezrela som si múzeum s antickými pamiatkami a potom šla na koncert Dlhých dielov,“ hovorí Slovenka Alexandra Pribišová. Po polnoci už s priateľmi relaxovala v secesnej polorozpadnutej zrkadlovej sále na Auguststrasse, kde hral džezové rytmy Slovák Inšpektor Karp. Sála bola plná a stále do nej prúdil dav nových ľudí. Mladí za noc striedali jeden klub za druhým.
