Prečo vznikol tento experiment?
„Po vlaňajšom príchode Etiennea de Villiersa na post šéfa ATP sme robili veľa prieskumov verejnej mienky, investovali sme okolo 300-tisíc dolárov v rôznych krajinách sveta. Chceli sme zistiť, ako pritiahnuť k tenisu čo najviac divákov, ako ho urobiť zaujímavejším. V priebehu experimentu sme zistili, že 58 percentám fanúšikov sa skupinový systém pozdával a 38 percent nám naznačilo, že by mohol zvýšiť ich záujem o tenis v televízii. Zvlášť sa im páčilo, že hráči odohrajú v skupinách dva zápasy a že budú môcť svojho obľúbenca vidieť viackrát. Preto sme to chceli otestovať. Menším turnajom by to mohlo pomôcť aj marketingovo. Televízie mohli dostať presný rozpis aspoň dvoch zápasov favoritov v skupinách, zatiaľ čo pri k.o. systéme nikto dopredu nevedel, ako sa bude turnaj vyvíjať.“
Aké boli prvé ohlasy?
„Už prvý turnaj v Adelaide začiatkom roka ukázal, že nápad má jeden zádrh. V skupine hrali traja hráči, postupoval víťaz. Ak jeden hráč vyhral obe stretnutia, bolo jasné, že postúpil. No v prípade, že jeden duel prehral, nemal už postup len vo vlastných rukách. To tenisti cítili, nepozdávalo sa im to a na hráčskych mítingoch nám to dali najavo. Prieskum ukázal, že až 80 percent divákov bolo po prvých turnajoch k testovaniu zhovievavých.“
Experiment prežil len päť turnajov, hoci sa mal testovať na trinástich. Prečo?
„Reálne prichádzalo k zložitým situáciám, najmä v prípade, ak niektorý z hráčov v skupine odstúpil alebo vzdal rozohraný súboj. Podľa stanovených pravidiel nového systému výhra dosiahnutá odstúpením súpera neplatila ako výhra, zápasy takéhoto hráča sa anulovali a platil len výsledok zápasu zvyšných dvoch hráčov v skupine. V turnaji ostal iba jeho víťaz. Lenže toto bol priestor na možné špekulácie. Odstúpim a pomôžem kamarátovi, aby postúpil. Alebo odstúpim, lebo prvý zápas som prehral, druhý asi nevyhrám, a tak si radšej urobím voľno a budem sa pripravovať na ďalší turnaj. Regulárnosť turnaja mohla byť vážne ohrozená. Hlasy za zrušenie experimentu silneli zo strany hráčov i médií. Preto sme sa ho rozhodli ukončiť.“
Vopred ste s takýmito situáciami nerátali?
„Určite áno, ale od stola sme nedokázali zhodnotiť, aký veľký bude ich reálny dosah. Pokiaľ problém nebudeme schopní vyriešiť, a zatiaľ nevieme ako, nápad so skupinovým systémom sme uložili do zásuvky. Nehodili sme ho do koša. Radi by sme sa raz k nemu vrátili, lebo má svoje pozitíva, a tie by mohli prevážiť.“
Systém skupín nebol jedinou zmenou, ktorú chystáte. Aké sú tie ďalšie?
„Zistili sme, že diváci nerozumejú systému turnajov, preto ho chceme sprehľadniť. Zlepšiť jeho štruktúru, zmeniť tenisový kalendár, ale v súlade s hráčskou prípravou na jednotlivé vrcholy sezóny. Mužská séria ATP Masters (v hierarchii druhá za štyrmi turnajmi Grand Slamu - pozn. red) by nemala mať deväť, ale osem turnajov a na nich by povinne mali štartovať všetci hráči z prvej desiatky. Radi by sme pridali dva turnaje, ktoré sa budú hrať spoločne so ženami. Podobne, ako je to teraz v Indian Wells a v Miami. Záverečný Turnaj majstrov by sa mal presunúť zo Šanghaja do Európy. Na ďalších desiatich-jedenástich vybraných turnajoch by sa mali objaviť traja až piati hráči z prvej desiatky.“
Ak sa to podarí, zmeny budú platiť od roku 2009. Niektoré však už platia, ktoré?
„Na turnajoch série ATP Masters už nehrá 64, ale len 56 hráčov. Preto môže mať osem najlepších v prvom kole voľno. Aby si mohli oddýchnuť, lebo počas roka hrajú veľa zápasov. Finále série sa hrá na dva a nie na tri víťazné sety. Bolo to príliš náročné. Poslednú výnimku má Miami. Veľký dôraz kladieme na marketing, pripravujeme veľa projektov. Chceme k tenisu pritiahnuť viac ľudí. Vďaka prehľadnejšiemu systému turnajov budú môcť ľahšie sledovať, ako sa vyvíja sezóna. Z týždňa na týždeň. Do kariet nám nahráva, že vyrástla mimoriadne zaujímavá generácia tenistov. Každý z nich je iný, každý má nejaký príbeh. To by ľudí mohlo zaujímať.
Aký bol skupinový systém?
Testovali sa dva modely. Pre 32 a 24 hráčov. Alternatívu pre 48 hráčov už nestihli otestovať. Životaschopnejší bol ten pre 24 hráčov. Hralo sa v ôsmich skupinách po troch, víťazi postúpili do štvrťfinále, kde sa pokračovalo už klasickým vyraďovacím spôsobom. Pre kombináciu skupinového a vyraďovacieho sa mu hovorilo aj hybridný systém.
Nový formát mal byť zaujímavý preto, že hráči sa na dvorci objavili minimálne dvakrát, diváci, médiá i sponzori mali istotu, že favoriti ani po prehre hneď nevypadnú.
Experiment otestovali na turnajoch v Adelaide, Delray Beach, Viňa del Mar, Buenos Aires a Las Vegas. Potom ho vedenie Asociácie tenisových profesionálov ukončilo.
(slo)
