Na rozdiel od kozuba v interiéri nemusí kozub v záhrade vyhrievať, ale vytvára rovnaký pocit pohody. Navyše môžeme v ňom pripraviť rozličné delikatesy. Ak je naň napojená udiareň, jeho úžitok vzrastie.Kozub treba umiestniť do závetria, najlepšie do rohu alebo k stene, aby vietor nezrážal dym na ľudí. Voľne stojaci kozub môže mať preto pristavanú stienku. Vo svahovitej záhrade je dobré využiť členitý terén. Zíde sa aj dostatočne veľká odkladacia plocha úložný priestor na drevo.

Použitý materiál

Kozub pristavaný k budove by mal byť zhotovený z rovnakého materiálu ako susedná stavba. Voľne stojaci kozub znesie voľnejší výber materiálu. Vždy by mal však rešpektovať riešenie záhrady, okolia a iné architektonické prvky. Kombinácia veľkého množstva materiálov je esteticky rušivá.

Hlavné časti, spaľovacia komora vysoká okolo 50 cm s prepadom popola, dymové hrdlo, dymová komora vysoká asi 100 cm, komínový prieduch a telo komína dlhé najmenej 150 cm by mali byť vymurované zo šamotových tehál.

Jednak je v nich najbezpečnejšie horenie ohňa a sú aj dostatočne odolné pred extrémnymi výkyvmi teplôt a vlhkosti. Kvalitný a bezpečný materiál je betón, či už liaty alebo poskladaný z dielov, ktoré sa predávajú hotové.

Je dobré, keď pri vonkajšom kozube nie je prieduch komína a dymová komora v priamej línii nad spaľovacou komorou, pretože potom môže dážď padať priamo do ohniska.

Dotvorenie kozuba

Obklady tela kozuba potom môžu byť z klasických tehál, nedrobivého kameňa alebo omietnuté. Dymová komora ústiaca do komínového prieduchu a komín môžu byť v exteriérovom kozube aj z kvalitného hrubého plechu.

Komín by potom mal byť vytiahnutý dostatočne vysoko, aspoň do výšky 250 cm, aby minimalizoval rozletenie iskier po okolí, na čo poslúži aj hlava komína prípadne oceľová mriežka.

Rýchlosť a kvalitu horenia možno regulovať dymovou klapkou. Pod spaľovacou komorou by mal byť zberač popola najlepšie s plechovou škatuľou. Odtiaľ cez rošt prúdi vzduch do spaľovacieho priestoru, čo spolu s regulovateľnou dymovou klapkou podstatne zlepší horenie a zníži dymenie po okolí.

Do bočných stien spaľovacej komory je výhodné zamurovať dva-tri rady párových oceľových drážok na zasunutie roštov na opekanie. Rovnako nad sebou umiestnené párové otvory v bokoch komory umožnia grilovanie na otočnom ražni. V predaji sú aj elektromotorčeky s nastaviteľnou rýchlosťou otáčania.

Udiareň

Jednoduchú udiareň možno postaviť v blízkosti kozuba, najlepšia bude vo svahovitom teréne asi 2,5 - 3 metre nad kozubom. Vždy je lepšie, keď dym do udiarne prechádza aspoň 1,5-metrovou vzdialenosťou, aby trocha vychladol.

Postačí jednoducho vymurovaná komora s betónovou stropnicou, ale môže byť aj plechová či z kvalitnejšieho dreva. Dvere môžu byť tiež z tvrdého dreva alebo plechové, vždy by mali pomerne dobre tesniť. Dym vstupuje do udiarne z komína klapkou a inou sa do komína vracia. Do udiarne vo svahu môže vchádzať priamo zospodu a vystupuje malým komínom.

Ako údiť

Po rozhorení pahreby použijeme tvrdé drevo, najlepšie vysušené korene stromov, do nich sa po prudšom osušení mäsa pridávajú navlhčené piliny.

Vždy drevo bez živice a zvyškov farieb. Kvalitne vyúdené mäso a klobásy sa pripravujú aj 2 - 3 dni v dyme teplom len 25 stupňov, pri rýchlejšom údení určenom na priamu konzumáciu údenín stačí teplota dymu 70 - 80 stupňov.

Otvorené ohnisko

Splní viaceré funkcie, možno ho postaviť na mieste chránenom pred vetrom. Na ohnisko vykopeme jamu hlbokú v strede asi 30 cm k okrajom plytšiu. Dno vysypeme štrkom a vyložíme väčšími kameňmi s čo najmenšími medzerami.

Kamene na obvode poukladáme do betónovej zmesi tak, aby nevyčnievali ich ostré hrany. Takto bude môcť po daždi voda z ohniska vsiaknuť do podložia. Okolo ohniska môžeme do zeme zatĺcť rúrky, do ktorých nasunieme vidlice s ražňami alebo tyč na zavesenie kotlíka. Stano Turzo