"Ešte na strednej škole som už od pondelka netrpezlivo očakávala koniec týždňa. Dnes, keď sa hovorí o víkende, väčšinou ho spájam s koncertmi a nekonečnými žúrkami. Svoj život už nedelím na predvíkendový, víkendový a povíkendový. Pri mojom povolaní je to viac o hektických a pokojných obdobiach. Keď je veľa práce, netuším, aký je mesiac, nie to deň v týždni. Každý deň je iný. Cestujem, som na rôznych miestach. Či už je nedeľa alebo streda. Moja mamka sa ma od detstva snažila naučiť dodržiavať rituál sobotňajšieho upratovania. Občas ma poteší, ak to zvládam robiť dvadsiaty deň v mesiaci. Je však pravda, že nedeľu sa snažím tráviť v posteli tak dlho, ako sa len dá.
A ideálny víkend? Hm, nielen víkend, ale celý život by bol ideálny, keby som mohla zahodiť do kontajnera mobil a už nikdy ho nepoužívať. Je to však nereálne a musím sa zmieriť s tým, že kým sa nestanem súčasťou nejakého afrického kmeňa, nedá sa bez neho existovať.
Najideálnejší víkend by bol bez stresu, bez povinností, bez cestovania, bez toho, aby som musela vyliezť z bytu a z postele, nikto by mi dva dni nezavolal, nemusela by som nič, iba si posiľňovať žuvacie svalstvo a pravú ruku prepínaním ovládača.
Som dosť uletený človek, ktorý dokáže ťažiť aj z nudy. Za mladých čias sme vymýšľali pekné absurdity, a to mi ostalo dodnes. Nechám sa prehovoriť takmer na čokoľvek, za čo neskončím v base. Ak sa v sobotu o desiatej večer rozhodnem, že tento večer sa skončí pozitívne iba vtedy, keď si s babami sadneme do auta a pofičíme do Zvolena či do Žiliny na párty, bez zaváhania to urobím.
Odkedy som speváčka a chodím na vystúpenia, je len raz za niekoľko mesiacov sobota, keď nikde nespievam, vždy sa však niekomu podarí vytiahnuť ma von z domu s argumentom, že bezo mňa to nepôjde.
Voľno ma zvádza k zleniveniu, a to nikdy nedopadne dobre. Keď vypadnem z rytmu, trvá dlhšie, kým mi opäť naskočia všetky motory. Takže je fajn, keď sa niečo deje.
Ešte nikdy som sa nevybrala stráviť koniec týždňa niekam do zahraničia. Pomaly sa však na to namotávam, zvažujeme s partičkou, že si odskočíme na tri dni do Amsterdamu.
Moje detské víkendy boli zaujímavé. Najprv som poctivo oklamala rodičov, že som si vybavila všetky školské povinnosti a už aj som utekala na dvor hrať sa na schovávačku na parkovisku medzi autami. Toto obdobie života mi chýba najviac. V tom čase som aj veľa športovala, cez víkendy sme hrávali zápasy, cestovali na turnaje.
Nie som veľmi prírodný typ. Raz sme sa s rodinou a známymi vybrali na túru do Vysokých Tatier a pokiaľ ma pamäť neklame, bolo to posledný raz v mojom živote. Chápem, že loziť po turistických chodníčkoch je zdravé, ale to je aj jablko, a pri ňom sa nespotím ako ťažný kôň. Asi pred siedmimi rokmi som však objavila čaro snoubordingu. Nevenujem sa mu intenzívne, no keď je príležitosť, rada ju využijem.
Vôbec nemám pocit, že víkend by mal mať viac ako dva dni. Myslím, že je to vypomerované celkom rozumne. Veď žúrovať viac ako dva dni po sebe by bolo únavné.
Nepätám sa na víkend, ktorý som v poslednom čase strávila doma. Ak som nemala koncert so svojou kapelou, išla som si pozrieť vystúpenia iných. Často ma vídať na hiphopových akciách. Inak sa len tak flákam s partičkou. Vždy niečo vymyslíme.
Asi som vás sklamala, ak ste chceli počuť, že cez víkendy vysávam, utieram prach, nakupujem biopotraviny, cvičím jógu, behávam po hrádzi, venčím psa, navštevujem fitko a saunu a chodievam spať pred 23. hodinou. Na to mám ešte čas."
(hab)
