nách. Minister školstva Ján Mikolaj priznal, že so svojím rezortom bojuje.
Stále ste presvedčený o bezproblémovom priebehu Monitoru 9?
„Dôležité sú oficiálne dokumenty. Dôležité je, že zapečatené obálky s testmi boli neporušené. Všetky sa otvorili, keď sa mali, teda 13. marca o 7.15 h. Informácie, že sa niečo objavilo na internete, boli až dve-tri hodiny po oficiálnom otvorení. Ich vierohodnosť tak rapídne klesá. Keď sa nejaký falzifikát objaví na internete, pre mňa to nie je vierohodná informácia.“
Pri testoch v maďarčine boli v matematike zle preložené úlohy. Vyvodíte dôsledky voči pracovníkovi, ktorý zodpovedá za túto chybu?
„Najprv treba zistiť, aká veľká tá chyba bola. Nemôžem vyvodzovať dôsledky okamžite, lebo podobných preklepov bolo viac.“
Tá chyba bola taká vážna, že menila zadanie. Žiaci nedokázali na úlohy správne odpovedať.
„To tvrdíte vy.“
Potvrdil to Štátny pedagogický ústav.
„Musím dostať oficiálnu informáciu. Na základe toho sa vyhodnotí vážnosť a potom sa zistí, čo sa vlastne stalo. Takéto chyby sa stávajú a stávať budú.“
Od pondelka sa začnú písomné maturity, ktoré dosiaľ vždy sprevádzali problémy. Čo ste spravili preto, aby ste sa im tento rok vyhli?
„Tým, že témy budú vyhlásené cez rozhlas, sa vyhneme distribúcii. Nijaký únik teda nehrozí.“
A pokiaľ ide o testy?
„Preverovali sme v pedagogickom ústave všetky štyri chránené počítače, ktoré sú vypnuté zo siete. Boli tri, alebo štyri kontrolné dni aj poslanecký prieskum. Robíme maximum.“
Nie je problém, že maturity boli vyňaté z režimu utajenia?
„Ochrana NBÚ pre počítače ostáva. Dôvodom zmeny režimu je, že doteraz sa končila u ministra a teraz ide až po distribúciu, ktorú zabezpečí riaditeľ pedagogického ústavu. Režim utajenia je širší a upravuje ho aj smernica. Neviem, či viete, ale na minuloročné maturity je podané trestné oznámenie za spôsob ich utajenia. Nevedeli to tak zabezpečiť, ako si to režim vyžadoval.“
Smernica má však menšiu právnu silu ako zákon.
„Ak má všeobecne platnú záväznosť, tak platí. Jej porušenie sa trestá. V utajení nie je problém.“
A v čom problém je?
„Možno to bude tak, ako pri Monitore. Niekto zavolá, predstaví sa, že je z ministerstva školstva, ale únik nie je taký jednoduchý. Neviem si celkom dobre predstaviť, ako by mohol nastať. Netvrdím však, že nenastane.“
Ako si spomínate na maturitu vy?
„Témy lietali jedna po druhej a medzi tými, ktoré som dostal, nebola ani jedna. Písal som pekne z hlavy.“
A ako ste zmaturovali?
„Písomne na trojku. Naozaj som to písal z hlavy, posledný som to aj odovzdal.“
Pripravujete obsahovú reformu školstva. Čo prinesie žiakom?
„Cieľom je zmeniť filozofiu výchovy a vzdelávania. Od tradičného poňatia výchovy prejsť k tvorivo-humanistickému. Zmeniť obsah vzdelávania, znížiť počet nepotrebných informácií a nahradiť ich poznatkami potrebnými na život. Vypracovať nové osnovy, učebnice s moderným obsahom.“
Môžete byť konkrétnejší?
„Chceme tvorivosť a odbúrať stres. To sú najhlavnejšie zásady. Chceme zvýšiť úroveň vzdelávania k vlastenectvu, vlastnej histórii a jazyku. Aj cudzích jazykov, informačných technológií a prírodných vied. “
Súvisí s touto výchovou aj príprava nových učebníc dejepisu?
„Príprava na vlastenectvo, to nie je len napísanie učebnice dejepisu. Učebnice dejepisu, ktoré vyšli v posledných rokoch, sú dobré. Je to aj vlastiveda, sú to čítanky a literatúra. V každom predmete sa dá vlastenectvo vychovávať. Musia si to uvedomiť aj učitelia.“
Ako by sa mal zmeniť pomer toho, koľko učiva určuje štát a koľko si školy určia samy?
„Teraz je to 70 ku 30. Myslím si, že by to tak malo ostať.“
Aká bude zmena v tvorivosti?
„Teraz hovoríme o osnovách, nehovoríme o metódach.“
Veď osnovy obsahujú učivo, ktoré sa deti majú učiť...
„Nemôže predsa každý učiť, čo chce. Hovorím o metódach, lebo podľa mňa problém nie je v obsahu. Nemusíme meniť všetko. Metóda je zlá. Deti sú pod stresom, nie je individuálny prístup, nie je tvorivosť.“
Čiže v obsahu veľké zmeny nepripravujete?
„Nie, len z hľadiska metodiky.“
Jeden z vašich poradcov Miron Zelina avizoval, že pre väčšiu voľnosť škôl treba výrazne ubrať z učiva. Vy s tým nesúhlasíte?
„Sú predmety, kde je učiva veľa. Sú aj také, kde by sa výučba mala inak zorganizovať. Napríklad fyzika sa učí dobre. Aj matematika. Zle sa učia informačné technológie. Katastrofálne cudzie jazyky. Tam treba pridať.“
A kde treba ubrať?
„Možno v dejepise netreba všetky štáty tak podrobne preberať. Viac sa zamerať na slovenské dejiny. Možno aj v čítankách je toho veľa, ale to sa musí nechať na odborníkov.“
Kedy očakávate zmeny, ktoré prinesie obsahová reforma?
„Moja predstava je taká, že do troch mesiacov by mali byť hotové návrhy zásad. Tie by sme dali na celonárodnú diskusiu, ktorá by mohla trvať tri-štyri mesiace. Uvidíme, ako to uzavrieme. Možno urobíme veľkú národnú konferenciu. Koncom roka by sme mohli ísť s návrhom zákona do Národnej rady.“
Predložili ste novelu vysokoškolského zákona, ktorá je v pripomienkovom konaní. Z ktorých navrhnutých zásad nie ste ochotný ustúpiť?
„Myslím si, že keby sa poľavilo v tom, že externé štúdium nemôže byť spoplatnené, tak by som novelu stiahol z Národnej rady. Musíme vytvoriť rovnaké podmienky pre verejné a súkromné vysoké školy. Verejné vysoké školy nesmeli vyberať poplatky za externé štúdium a súkromné mohli. Nebola súťaživosť. Teraz konkurencia vznikne.“
Teraz zasahujete do trhu tým, že obmedzujete počet externých študentov, ktorých môže škola prijať.
„Je to jedna z vecí, ktoré ešte asi zmeníme.“
Čo teda teraz navrhujete?
„Do vlády asi pôjde návrh, že budú tri typy vysokých škôl a nie dva, ako sa pôvodne navrhovalo. Prvým bude univerzita, ktorá bude mať dosť tvrdé kritériá. Bude musieť mať tri stupne vzdelávania, vedu a výskum, ale aj určitý počet vedeckých pracovníkov a určitý počet študentov doktorandov. Potom budú vysoké školy s dvoma stupňami vzdelávania, výskumom a obmedzeným počtom externých študentov. Bude ich polovica z denných. Tretím typom bude odborná vysoká škola, kde bude len jeden stupeň vzdelávania (bakalársky) a novým kritériom bude výskum. Nebudú mať obmedzený počet externistov.“
Ako vyzerá dohoda s rezortom financií o možnosti, aby si verejné školy mohli brať úvery a tie neboli započítavané do verejného dlhu?
„Dohodli sme sa, že budú kritériá a podmienky, na základe ktorých si budú môcť požičiavať. Určí sa, koľko si budú môcť požičať. Vyzerá to, že úver budú môcť splácať len zo svojej podnikateľskej činnosti.“
Podporu pre podnikateľov, ktorí budú sponzorovať vysoké školy, ste už vyriešili?
Zatiaľ len dáme do zákona, že štát to bude podporovať, ale nedefinujeme ako. Vyrieši to nový zákon o daniach.“
Predseda SNS minulý týždeň kritizoval pomery vo vládnej koalícii. Vraj v nej viazne komunikácia. Pociťujete to tak aj vy?
„Možno tým, že som členom vlády, to tak necítim. Na vláde sa rokuje korektne, keď sú problémy, tak sa urobí prestávka. Ešte nebol vážnejší problém, aj keď mávame opačné názory.“
Nesúvisí kritika SNS s tým, že Smeru od volieb preferencie stúpajú a vám stagnujú?
„Vy hovoríte stagnujú a my hovoríme, že sú stabilné. Pôjdu hore, keď sa pomery na ministerstvách upokoja. Zatiaľ sú prezentované len kauzy. Aj v školstve sa začne prejavovať to, čo robíme, tak po dvoch rokoch.“
SNS nepociťuje, že sa v rámci koalície stráca na úkor Smeru?
„Nie. My máme ťažké ministerstvá. Ministerstvo školstva je veľmi ťažké. Táto agenda je taká široká, že posunúť sa dopredu chce svoj čas. Tu sa nedá urobiť zmena za 5 minút.“
Nebudete hľadať témy podobne ako HZDS, ktorými by ste oslovovali viac voličov?
„Zatiaľ bolo povedané, že sa bude viac chodiť do regiónov. Raz do mesiaca budú chodiť všetci ministri aj poslanci, aby sme hovorili o problémoch, ktoré v regiónoch sú.“
Boli ste v HZDS. V roku 2003 ste vystúpili a teraz ste s tými istými ľuďmi vo vláde. Nie je to problém?
„Nie. Keď som odchádzal, tak sa povedalo, že kto nesúhlasí, nech radšej odíde na začiatku. Nesúhlasili sme s tým, ako sa uplatňoval volebný program. Rozišli sme sa dobre. S pánom Mečiarom sa normálne zdravíme.“
V roku 2002 ste boli protikandidátom Jána Slotu v Žiline. Prečo?
„Vtedy som bol v HZDS, ktoré malo politiku, že v každom krajskom meste musí byť kandidát s akou-takou šancou. Bola to chyba, že som kandidoval. So Slotom sme kamaráti od 16 rokov. Aj preto som viedol umiernenú kampaň.“
SNS hovorí, že ste jedným z najlepších ministrov školstva. Necítili by ste sa lepšie v rezorte dopravy?
„(Smiech.) Zabúda sa na to, že som v SNS mal na starosti dopravu aj školstvo. Tým, že som bol generálnym riaditeľom Slovenskej správy ciest a staval som diaľnice, tak som inklinoval viac k doprave. Som aj univerzitným profesorom. Školstvo poznám tak dobre, ako dopravu.“
Nemyslíte si teda, že ako minister dopravy by ste boli ešte lepším ministrom?
„Ťažko povedať. Školstvo je iné. Ťažšie.“
Baví vás?
„Hmm, no bojujem.“
