Filmové médium slúži na pobavenie publika rôznymi atrakciami. Len výnimočne sa do kín dostane umelecky náročnejší experiment.
Dušu ctiteľa klasiky preto pohladí veľkofilm, ktorý nie je preplnený manifestáciou autorovho ega, digitálnymi kúzlami, naháňačkami a explicitným násilím. Nikam sa neponáhľa, nič nevnucuje, len trpezlivo ponúka.
Dáva príležitosť vychutnať si excelentné herectvo, potešiť sa krásou slova i obrazu – a načerpať témy na uvažovanie. Radfordov Kupec benátsky je z toho druhu filmov, ktoré nás donútia po skončení zostať sedieť v prítmí a nechávať zážitok pomaly, príjemne doznievať.
Scenárista a režisér akceptoval Shakespearovu predlohu bez sklonov k jej zásadnejším úpravám. Ponechal všetky tri motívy (vydaj krásnej Portie, útek Židovky Jessiky a osudová pôžička od úžerníka Shylocka), no vyzdvihol práve ten posledný. Vykresľuje Shylockove pohnútky: prečo nástojí na tom, aby trestom za nesplatený úver bola libra mäsa z hrude kupca Antonia. Starý Žid je muž zlomený nielen všeobecným antisemitizmom, ale i osobnou tragédiou.
Herecký súboj Al Pacina (Shylock) a Jeremyho Ironsa (Antonio) sa nekoná. Hoci majú viaceré spoločné výstupy, najsilnejší sú v monológoch. Réžia stavia do centra Shylocka a prenecháva Al Pacinovi najviac priestoru. Medzi Antoniom a mladým Bassaniom (Joseph Fiennes) decentne naznačuje homosexuálny vzťah.
To, že do roly Portie režisér pôvodne obsadil Cate Blanchettovú (odriekla pre tehotenstvo), je zrejmé: málo známa Lyn Collinsová sa na ňu veľmi ponáša, hoci nemá jej charizmu a tak ako ostatní zostáva v tieni gigantov Ironsa a Ala Pacina.
O rolu Shylocka prejavil záujem aj Dustin Hoffman. No a Antonia mal pôvodne stvárniť Ian McKellen, ale nevyhovoval mu termín nakrúcania a musel ho nahradiť Jeremy Irons.
Výsledkom je filmové dielo, ktoré neosloví každého, no koho osloví, osloví hlboko.