Al Gore (na snímke SITA/AP)) predstúpil pred americký Senát a Kongres s alarmujúcou správou: planéta je v stave núdze. Varoval pred skleníkovými plynmi, ktoré podľa neho dostanú svet do existenčnej krízy.
Al Gore sa do Kongresu vrátil prvýkrát po porážke v prezidentských voľbách v roku 2000. Prišiel však silnejší a populárnejší ako kedykoľvek predtým. S dvomi Oscarmi za dokumentárny film o globálnom otepľovaní a s nomináciou na Nobelovu cenu má opäť možnosť siahnuť na prezidentský post. Zatiaľ ju odmieta.
V plamennom prejave Gore obvinil ľudstvo z globálneho otepľovania. Navrhol znížiť emisie oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov o 90 percent do roku 2050. Za nevyhnutný označil zákaz budovania tepelných elektrární.
Prejav vyburcoval republikánov, tradične kritických k otázke globálneho otepľovania, k posmešným reakciám. „Vaše alarmujúce správy boli vždy plné nepresností a zavádzajúcich stanovísk," citoval republikánskeho senátora Jamesa Inhofa denník New York Times.
Republikáni poukázali aj na nový Gorov dom v Tennessee, ktorý údajne spotrebuje obrovské množstvo energie. Gore sa bránil, že energiu pre svoje sídlo prednostne zabezpečil z veterných elektrární.
Bushova administratíva odmietla už Kjótsky protokol z roku 1999, ktorý žiadal obmedziť produkcii skleníkových plynov v najvyspelejších krajinách sveta. Znižovanie emisií považuje za škodlivé na rozvoj americkej ekonomiky.
Autor: jk
