„Volám sa Rosemary, som z Nigérie a mám 19 rokov. Pred rokom som utiekla od vlastnej matky, pretože ma chcela nechať obrezať. Odmietla som a ona ma bila a na stehná mi za trest prikladala rozžeravenú železnú tyč. Ušla som do mesta, robila upratovačku v bordeli a pretĺkala sa, ako sa dalo. Zakrátko ma majiteľka nevestinca zoznámila s mužom, ktorý sa ponúkol, že mi pomôže dostať sa z krajiny do Veľkej Británie, kde by som mohla študovať a popritom pracovať. Zúfalá a zo strachu pred obriezkou som nastúpila s falošným pasom do lietadla. Letenku platil môj dobrodinec s tým, že mu to neskôr vrátim. V Británii som prišla na dohodnutú adresu, odkiaľ som sa už von nedostala. Znásilňovali ma znova a znova. Z izby som smela vyjsť len na záchod. Denne ma prinútili súložiť s piatimi až desiatimi mužmi. Nie vždy som mala čo jesť. Pri akomkoľvek pokuse ujsť ma brutálne zbili. Klienti, ktorých som prosila o pomoc, ma vysmiali. Nakoniec mi pomohla ujsť žena, ktorá so mnou žila v jednom byte.“
Novodobé otrokyne
Príbeh mladej Nigérijčanky, ktorý priniesla BBC, je jedným z mnohých príbehov dievčat, ktoré sa v posledných rokoch stali obeťami obchodu s ľuďmi. Obchodovanie s otrokmi bolo vo Veľkej Británii zrušené presne pred dvesto rokmi. Myslieť si, že odvtedy sa ľudia ako dobytok nepredávajú, je ale veľký omyl.
Novodobé otroctvo je problémom nielen v Británii a v Európe. Obchod s ľuďmi je rozšírený po celom svete. Nútené práce a detskí vojaci nie sú výnimkou. Podľa eurokomisára pre spravodlivosť Franca Frattiniho je obchodovanie s ľuďmi stále rafinovanejšie a má rastúcu tendenciu. „Najmä juhovýchodná časť Európy hrá kľúčovú rolu v obchodovaní s ľudskými bytosťami,“ povedal Frattini.
V tomto regióne počet osôb, najmä žien a detí, ktoré sú vykorisťované, stále rastie.
Momentálne ide asi o 250-tisíc ľudí.“ Tisícky dievčat sa do rúk pašerákov dostanú najmä z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Odídu pracovať na Západ, aby živili celú rodinu a skončia ako prostitútky a herečky v pornofilmoch. Často sú pritom fyzicky týrané. Väčšina z nich naletí „agentúram“, ktoré im ponúkajú serióznu prácu. Keď však zistia, čo sa deje, býva neskoro. Nejde len o nútenú prostitúciu. Mnoho ľudí, rovnako mužov, ako žien, musí pracovať v neľudských podmienkach za minimálnu mzdu, niekedy zadarmo. Najčastejšie robia na farmách, v hoteloch, reštauráciách či v domácnostiach.
Nechýbajú ani deti
Medzi týmito ľuďmi sú po celom svete milióny detí. Podľa medzinárodnej organizácie Anti Slavery International vlani ilegálne pracovalo 218 miliónov detí vo veku od päť do sedemnásť rokov. Zakázaný obchod s novodobými otrokmi je tretím najväčším a najlukratívnejším na svete po obchode s drogami a zbraňami. Ročné zisky z neho dosahujú podľa Reuters približne 32 miliárd dolárov.
Otroctvo je vo väčšine krajín sveta zakázané Všeobecnou deklaráciou o ľudských právach od roku 1948. Napriek tomu je dnes podľa kampane Free the slaves na svete 27 miliónov otrokov, čo je vraj viac ako kedykoľvek v histórii.
Otroctvo a Británia
Až do začiatku 19. storočia bola Británia najvýznamnejším svetovým obchodníkom s otrokmi. Na „čiernom mäse“ sa zarábalo najmä takzvaným trojuholníkovým obchodom. V rámci neho privážali lode z Európy do Afriky zlato a šperky alebo naopak rôzny podradný tovar, ktorý tam vymenili za otrokov. Odviezli ich do Ameriky a vymenili za poľnohospodárske produkty, cukor, kávu, tabak alebo bavlnu. Tú doviezli do Európy a za jej cenu opäť nakúpili tovar pre Afriku. Podľa odhadov takto nedobrovoľne cestovalo cez Atlantik od začiatku 16. do polovice 19. storočia až desať miliónov Afričanov.
Británia 25. marca 1807 najmä na nátlak verejnosti ako prvá veľmoc obchod s otrokmi natrvalo zakázala. Už pred ňou v roku 1794 otroctvo zrušilo revolučné Francúzsko, Napoleon ho však v roku 1802 obnovil. Britské loďstvo sa potom stalo hlavným protivníkom obchodníkov s otrokmi, keď prenasledovalo ich lode. Samotné otroctvo v britskom impériu však zrušil až ďalší zákon z roku 1833.
(pm, čtk)
Autor: Jana Hoffstädterová -Hoschek
