Oslavy päťdesiatky sa obvykle nesú v povznesenej nálade a jubilant sa teší z toho, čo všetko dosiahol. Zároveň má však obavy z budúcnosti a ubúdajúcich síl.
Asi takto je na tom aj Európska únia. Cez víkend pompézne oslávi v Berlíne svoju polstoročnicu a to je čas na bilanciu. Dosiahla toho požehnane - jednotný trh, spoločné hranice, euro, rozšírila sa na 27 krajín, pokúša sa o spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Pre tých, čo zažili vojnu, je silným argumentom fakt, že krajiny únie vydržali 50 rokov v mieri.
Radosť z úspechov má však trpkú príchuť. Únia momentálne prešľapuje na mieste. Päť rokov strávila dohadovaním sa o euroústave, ktorá mala spoluprácu prehĺbiť a určiť ďalšie smerovanie. Namiesto toho prišla kríza. Francúzi a Holanďania dokument v roku 2005 odmietli a odvtedy sa únia uzatvára do seba. Privrela dvere ďalšiemu rozširovaniu a snaží sa urobiť poriadok vo vlastnej obývačke. Je to vôbec možné pri súčasných 27 členoch?
Hádky aj o narodeninách
O dnešnom stave Európy svedčia spory okolo Berlínskej deklarácie, ktorá má vyzdvihnúť najväčšie úspechy únie. Čo štát, to iná predstava. Slováci by radi vyzdvihli rozširovanie únie ako jeden z jej úspechov, proti sú Francúzi a Rakušania, ktorých straší prízrak Turecka. Poliaci presadzujú odkaz na kresťanské korene Európy, Nemci chcú zase spomínať euro a bojujú za zmienku o vyriešení inštitucionálnej krízy únie do roku 2009. Priamo sa zrejme nespomenie ústava, ale časový záväzok by mal pomôcť jej oživeniu.
Nemci si dávajú na čas
Mnohé krajiny na čele s Českom majú navyše výhrady k tajnostiam okolo textu. Deklaráciu píšu sami Nemci a nikto presne nevie, čo bude obsahovať. Nebolo to známe ešte ani včera večer, pritom sa summit začína už v sobotu. Berlín akoby očakával, že členovia text automaticky schvália.
Za všetkých lídrov deklaráciu podpíše kancelárka Angela Merkelová. Neprajníci hovoria, že sa ceremoniál aspoň skráti a podarí sa vyhnúť rebelom typu Václava Klausa, ktorý je známym odporcom prehlbovania integrácie.
Šéfom vlád tak možno zostane viac času, aby sa vybrali do berlínskych ulíc a oslavovali s „Európanmi“. V sobotu v noci zostanú otvorené múzeá, v kluboch zahrajú stovky dídžejov a pri Brandenburskej bráne bude pivo, klobásky a koláče zo všetkých kútov kontinentu. V nedeľu to vyvrcholí koncertom pod šírym nebom. Snáď nebude pršať a hlavná hviezda, Brit Joe Cocker, nebude mať euroskeptické poznámky, tradičné pre jeho krajanov.
Turci pozvánku nedostali
ANKARA. Oslavy narodenín únie budú v Berlíne bez Turecka. Tomu sa to nepozdáva a udrelo si do Nemecka. „Bolo by zmysluplné ukázať jednotu európskej rodiny aj tak, že by Nemecko pozvalo kandidátske krajiny,“ vyhlásilo turecké ministerstvo zahraničných vecí.
Ankara odštartovala prístupové rokovania v októbri 2005, no v súčasnosti sú čiastočne zmrazené, pretože Turci stále neznormalizovali obchodné vzťahy s cyperskými Grékmi.
Berlín kritiku Ankary odmieta. „Toto je oslava pre členov Európskej únie. Nepozvali sme nijakú kandidátsku krajinu, či už Turecko, alebo iné,“ reagoval hovorca nemeckej vlády. Ďalšie rozširovanie únie je hlboko nepopulárne napríklad vo Francúzsku, v Rakúsku i Nemecku. Kancelárka Angela Merkelová presadzuje pre Turecko privilegované partnerstvo.
Únia v súčasnosti rokuje o členstve aj s Chorvátskom, Macedónsko má štatút kandidáta a v rade čakajú Srbsko a ostatné krajiny západného Balkánu.
(hud)