Zabezpečiť pre SNG maľby svetovej špičky by vyžadovalo ultrasilného sponzora, a preto sa galéria teší aj z toho, že jej Britská rada ponúkla Hockneyho grafiky.
Slovo je ľudská vec
Názov výstavy znie David Hockney: Slová a obrazy, Štyri grafické cykly (1961 – 1977). „Hockney veril, že slovom sa dokáže umelec vyjadriť lepšie, preto bol na vážkach medzi maliarstvom a literatúrou,“ tvrdí kurátorka výstavy Beata Jablonská. Napokon, je autorom knihy Tajomstvo starých majstrov.
„Keď do maľby zakomponujete slovo, má podobný efekt ako figúra, je to tak trochu ľudská vec, ktorú čítate bez sprostredkovania, nie je to iba maľba,“ hovoril Hockney v jednom rozhovore. Aj s písmom v grafikách však zostáva Hockney verný svojej vášni k otvoreným priestorom, pre ktoré tiež miloval Kaliforniu.
Hockney odišiel z Londýna ako 24-ročný do New Yorku, ktorý ho vsal do svojich turbulencií. Objavoval tam seba, otváral sa mestu. „Cítil som sa tu slobodnejší, Londýn bol nudný, dusivý,“ spomínal si Hockney v rozhovore pre BBC.
Ten čerstvý pocit euforickej slobody cítiť z grafického cyklu inšpirovaného dielom Život zhýralca od Williama Hogartha. Čierno-bielu dopĺňa červená, pripomína to denník človeka, ktorý sa nepokojne, ale opantaný šťastím túla vibrujúcim mestom. Názvy leptov Hockneyho pocity kopírujú: Gospel (Dobrí ľudia), Pitka, Začiatok rozhadzovania, ale aj Volebná kampaň (s čiernym posolstvom). Väčšina vystavených grafík je vytvorená technikou leptu, maliar využíval medené platne, ktoré mu dovoľovali kresliť uvoľnene a spontánne.
V New Yorku otvára Hockney naplno aj dvere svojej trinástej komnaty – sexuality. „Dlho svoju sexuálnu orientáciu skrýval, pochádzal z malého mesta, a viac ho to traumatizovalo. Až v Londýne sa cítil bezpečne na to, aby svoju homosexualitu neukrýval. Zobrazil ju zatiaľ len metaforicky,“ hovorí Jablonská.
Posteľ s dvoma mužmi
Bez metafor o tom hovorí Hockney v ilustráciách k básniam (na Slovensku nepreloženého) gréckeho básnika C. P. Cavafyho. Priestor dostáva homosexuálna láska, manželská posteľ s dvoma mužmi, žiadne jing, len dvakrát jang. Čisté línie navodzujú dojem krištáľovej intimity.
Viac farby na výstavu prinášajú grafické listy k básni Wallace Stevensa Muž s modrou gitarou. Stevensa inšpiroval na napísanie básne Picassov obraz Starý gitarista, takže Hockney tu vedie akýsi dialóg s Picassom a súčasne mu vzdáva poctu. Fantázia a miestami až infantilita srší z cyklu rozkošných ilustrácií k rozprávkam bratov Grimmovcov. Ježibaby, princezné, záhrady a veže, triviálne a súčasne záhadné.
„Hockneyho grafiky sú jednoduché, polopatistické, zrozumiteľné, figurálne,“ vysvetľuje Jablonská. Ale až také jednoduché to nie je. Strigy majú ochlpené prsia a mužskú tvár, v bruchu princeznej aj v bruchu ryby sa chúli nahý muž a v jednom cykle skúša Hockney namaľovať Melódiu.
Je príjemné, keď úžasní majstri oslavujú jubileum. Užijú si to nielen oni a ich rodina, ale aj ich fanklub. David Hockney tento rok oslavuje 70 rokov. Aj keď to nebolo zámerom SNG, čaro nechceného zabezpečilo návštevníkom SNG viac než len vkusný darček.
