Mikuláš Schneider-Trnavský si vydobyl trvalé miesto v reperotári žiakov základných umeleckých škôl - minimálne tej trnavskej. Miestni lokálpatrioti naňho nedovolia zabudnúť, najmä keď jeho potomkovia stále žijú a tiež sú mimoriadne hudobne nadaní.
Čo však zvyšok Slovenska? Aspoň trochu hudobne vzdelaní ľudia vedia, kto bol Ján Levoslav Bella či Viliam Figuš-Bystrý. Schneider-Trnavský, napriek svojmu talentu a množstvu diel, zostal predovšetkým tvorcom Jednotného katolíckeho spevníka, hoci dnešní mladí kresťania o ňom možno nevedia už ani toto.
Režisér Michal Babiak napísal dramatickú rapsódiu o M. Schneiderovi-Trnavskom s názvom Ružičky zo srdca. Zobrazením predovšetkým mladosti Schneidera-Trnavského ponúkol iný pohľad na túto osobnosť slovenskej hudby. Predstavil ho ako skladateľa túžiaceho nie po uzaní, ale po poctivej a tvrdej práci, hľadajúceho zmysel tejto driny a človeka oduševneného pre slovenský národ.
Spoločnosť mu robili Milan Rastislav Štefánik, Mata Hari a Niccolo Paganini, čo vytvorilo priestor na zobrazenie reality i fikcie.
Text je vtipný aj vážny, obsahuje množstvo informácií, bonmotov, filozofických úvah i odkazov na udalosti vtedy len budúce, pre nás už minulé. Je však veľmi náročný na pozornosť divákov - viac by upútal rozdelený na dva divadelné večery, v dnešnej netrpezlivej dobe je trojhodinová inscenácia skutočne veľa.
Bol to však príjemný závan „starého“ divadla: piesne s klavírom v podaní hercov, bez použitia mikrofónu či iných zosilňovacích prvkov, trocha stepu, trocha romantiky. Najznámejšia Schneiderova pieseň Ružičky odznela v pietnom tichu, interpretka (Zuzana Šebová ako Ida) však nebola hlasovo dostatočne disponovaná.
Schneidera-Trnavského hral Jozef Bujdák mierne, bez veľkých citových kolísaní, sprvu ako nadšeného skladateľa, potom ako muža unaveného ťarchou stožiara svojej lode, ktorá sa potopila skôr, ako stihla vyplávať. Zaujal aj hrou na klavír.
Štefánik (Andrej Palko) bol dynamizujúcim elementom, spolu s Mata Hari (Dagmar Bruckmayerová) zastupoval spoločensko-politické pozadie, Gregor Hološka ako Paganini zasa „umelecké kruhy“ a Schneiderovu inšpiráciu. Oblečenie i líčenie mu dodali expresivitu, bohémskosť i diabolskosť. Madam X (Nina Kočanová) predstavovala úzkoprsé pomery v politike Československa.
Inscenáciu, ako aj život Mikuláša Schneidera-Trnavského, charakterizuje sinusoidná krivka. Raz slzy, raz úsmevy, raz ruže, raz bodliaky.
Autor: Dária Fehérová
