Kto sa nikdy nepohádal, nevie, čo je láska
Dramatik Bertold Brecht povedal, že ženy nemajú zmysel pre humor, pretože mužov milujú namiesto toho, aby sa im smiali. Čiastočne mal pravdu. Možno je to preto, že žena si viac ako muž uchováva v duši znamenie pečate, ktoré jej vtisla láska. V piatkový večer si na Jednotke a v pondelok na Prime nenechávame ujsť vtipný seriál americkej proveniencie Zúfalé manželky. Ako svoje závažné životné situácie dômyselne riešia priateľky Brie Van den Kampová, Gabrielle Solisová, Lynette Scavová či Susan Mayerová? Milióny žien sa zabávajú na zápletkách, výrokoch a situáciách nezlomných hlavných predstaviteliek. Seriál totiž aj podľa psychológov je taký, že sa v ňom občas nájde každá z nás. Ako tvrdí staroindický bájkar Bidpaj, ženy iba rôzne vyzerajú, ale nijaká nie je iná.
Tvorca seriálu Marc Cherry sa vraj inšpiroval skutočným príbehom ženy z Texasu, ktorá sa pokúsila utopiť svojich päť detí. „Proces som sledoval v televízii spolu s matkou a spýtal som sa jej: Vieš si predstaviť to zúfalstvo, ktoré prinúti ženu siahnuť na život vlastných detí? Mama si potiahla z cigarety a odpovedala: Áno, už som to zažila." Cherry tak vymyslel príbeh o piatich ženách z amerického predmestia, čo žijú bežný život plný radostí a starostí, ktoré ich občas doháňajú do zúfalstva. Keď v roku 2004 začala tento seriál vysielať americká ABC, kúpili si ho televízie päťdesiatich krajín. V Amerike už beží tretia séria.
Aj ako bábiky
Šikovní obchodníci sa hneď vedia chopiť príležitosti a naďaleko spoznajú dobrý nápad, ktorý im prinesie ďalšie peniažky. Tentoraz sa rozhodli využiť obrovskú popularitu televízneho seriálu Zúfalé manželky, ktorý láme rekordy sledovanosti nielen v Spojených štátoch.
Päť hrdiniek tohto megahitu sa dočká vlastného modelu bábiky, ktorú si bude môcť kúpiť každý fanúšik seriálu. Predstaviteľky hlavných postáv Teri Hatcher, Felicity Huffman, Eva Longoria, Marcia Cross a Nicollette Sheridan tak už čoskoro môžu zdobiť detské izby priaznivcov príbehu o ženách s každodennými problémami, ale aj izby dospelých televíznych maniakov.
Bábiky sa ako ukážka objavili aj v módnom magazíne Fashion Doll.
Zúfalé manželky sa totiž nachádzajú všade. Hoci napríklad Česká republika obsadila v rámci rozvodovosti prvú priečku medzi európskymi krajinami, aj u nás zápas za dlhodobejšie udržanie rodiny zvádzajú skoro všetky vydaté. Rozvod nie je ničím výnimočným, stáva sa smutnou, no čoraz všednejšou záležitosťou. Hoci na tému polygamie nedávno vyšiel s úspechom pôvodný slovenský román Tá druhá, mnohé dlhodobo vydaté si pomysleli: Ja by som zasa rada napísala story s názvom Tá prvá. Na jednej aj druhej strane vzťahu, v centre ktorého stojí muž ako koruna tvorstva, sú neraz krásne, vzdelané, šarmantné ženy, ktoré sa snažia urobiť zo svojho života to najlepšie. A nepretržitý zápas o kúsok ženského šťastia pokračuje.
Rozvod bol vykúpením
(Publicistka Silvia Pacherová)
"Neviem, prečo som presvedčila samu seba, že manželka a mama by sa mala bezpodmienečne prispôsobovať celej rodine, že moje potreby by nemali byť prvoradé, že muž je predsa len muž. Nemala som to kde odpozerať, lebo ženy v mojej rodine mali vždy 'navrch'. Ani mne nebola rola submisívnej domácej panej vlastná. Možno to bola revolta proti mojej mame, neviem. Samozrejme, že z toho mohol vzniknúť len chaos v mojom vnútri. Aj som chcela byť dokonalá domáca pani, aj som sa proti tomu búrila. Môj bývalý manžel mi tiež veľmi nepomohol. Čoraz častejšie poukazoval na moje nedostatky, podľa neho som nerobila dobre skoro nič. Dokonca znevažoval aj moju prácu, to posledné, kde som si ešte verila.
Keď začal podnikať, súhlasila som s tým, že zostanem doma a budem robiť všetkým servis. Bolo to asi najhoršie obdobie môjho života. Len som plnila príkazy! To, že by som niečo chcela ja, bolo absolútne nepodstatné. Napokon to dospelo do štádia, že slovo sebavedomie úplne zmizlo z môjho slovníka. Tak som si neverila, že som ani nechodila do obchodu, aby som si nič nemusela vypýtať, jednoducho som sa bála, že to nedokážem. Samozrejme, odnieslo si to moje zdravie.Vtedy som si uvedomila, že mám len dve možnosti - skončiť v blázinci alebo to skúsiť sama, po svojom. Pozbierala som posledné zvyšky síl a rozhodla som sa konať. Snažila som sa manželovi vysvetliť, čo cítim, čo by som chcela. Preňho to však neboli argumenty. Tak som požiadala o rozvod. Spočiatku to nebolo ľahké. Chýbali mi peniaze, ale, na počudovanie, aj ten môj chlap. No nebola som sama. Moje dve úžasné dcéry stáli pri mne a tri baby - to už je sila!
Postupne sa učím byť sama sebou. Nie je to vždy ľahké. Teším sa, že som v svojej profesii vyskúšala a dosiahla to, čo by som ako manželka nikdy nedokázala. Teším sa, že mojim dcéram otec zostal - stará sa o ne, financuje im štúdium i záľuby. Nikdy som im nebránila stretávať sa, skôr naopak. Aj potom, keď si bývalý manžel založil novú rodinu. Len ja sa akosi vyhýbam pevnému vzťahu. Mám priateľa, ktorý je zadaný, takže sa stretávame iba občas, čo mi dlho vyhovovalo, no cítim, že teraz už prišiel čas, keď chcem mať niekoho naozaj pri sebe."
Týmto pozdravujem kamošky
(Moderátorka Petra Ázacis)
"Ja som seriál Zúfalé manželky nepochopila ako príbeh o manželstve alebo manželkách, ale o ženách ako takých. Myslím si, že zaznamenáva bežné, každodenné situácie žien, v ktorých ženy reagujú typicky žensky, a preto je taký obľúbený v rôznych častiach sveta, a teda v rôznych kultúrach.
Často, najmä za volantom, som premýšľala, čo mám spoločné s ostatnými ženami? Vždy ma viac zaujímali mužské témy a mala som pocit, že mužom aj viac rozumiem. A potom sa to stalo. Vo štvrtom mesiaci tehotenstva s mojím synom ma museli hospitalizovať. Na oddelení ležali ženy, ktoré po silnej chrípke potratili, ženy, ktorým povedali, že až do pôrodu nemôžu vstať z postele, ženy, ktoré každý deň tŕpli, či sa ich dieťaťu nič nestane, ženy, ktoré čakali pri telefóne, ale nikto sa neobťažoval im zavolať, hoci nosili pod srdcom jeho dieťa. A vtedy som si uvedomila, čo mám so ženami spoločné: Je to láska, je to strach o budúcnosť, je to bolesť, ktorá súvisí so všetkými zmenami, ktoré sa počas života ženy s jej telom udejú, a majú pritom obrovský vplyv na jej dušu a prežívanie.
A tento istý pocit mám aj pri sledovaní Zúfalých manželiek. Sú rôzne, vydaté, rozvedené, s deťmi, aj bez nich, každá je úplne iná, ale niečo ich spája. Je to ženskosť ako taká, ich problémy a spôsob ich riešenia. Nemám šancu za jeden život prežiť všetky situácie, ktoré sú tam vykreslené, napriek tomu mám pocit, že chápem, prečo tá ktorá zareagovala tak, ako zareagovala. Mnohé situácie sú mi známe z môjho života a neraz mi vyhŕknu slzy, alebo sa začnem schuti smiať, lebo v každej situacii sa dá nájsť niečo veselé.
Preto ani nehovorím o manželstve. Seriál síce má názov Zúfalé manželky, ale nie je ani tak o manželstve, ako o priateľstve žien. Aspoň podľa mňa. Čo sa týka môjho manželského zväzku, považujem ho za šťastný. Hoci to tak nebolo vždy. Ak však niekto tvrdí, že sa doma nikdy nehádajú a že bolo vždy všetko v poriadku a bez mráčikov, buď klame, alebo nevie, čo je láska. Ešte by som chcela podotknúť, že nielen manželstvom a rodinou je človek živý. Bez naozaj dobrých kamošiek, ktoré dokážu podržať, by to nebolo ono. Týmto pozdravujem Bari, Kolbi, Pity a Siky.
Viem, kedy manželský život osladiť
(Herečka Ingrid Filanová)
"S Borisom Filanom žijeme spoločný manželský príbeh dvadsaťštyri rokov. Môžem povedať, že je stále vzrušujúci, plný prekvapení, občas aj parádnej srandy. Ako je možné, že sme tak dlho spolu? Ja by som to prirovnala ku kuchárskemu umeniu. Treba vedieť, kedy je pravý čas na osladenie a byť sladký ako med, kedy trošku prisoliť, okoreniť, kedy použiť čili papričky a byť ostrý ako britva. Pozor, aby vám nezačalo prihárať. Keď sa to stane, treba podliať a trošku mútiť vodu. Podotýkam, že nikdy nepreháňať s množstvom. Všetkého veľa škodí. Ale aj málo."
