BRATISLAVA. Takmer šesťsto detí z celého Slovenska nekončilo minulý týždeň školskou hodinou, ale športovou štvorhodinovkou v bratislavskom Eláne. Seriál Zo školských lavíc do atletickej haly dospel k tridsiatemu dielu.
Náborová súťaž pod záštitou prezidentovej manželky Silvie Gašparovičovej sleduje rekultiváciu odumierajúceho podhubia športu. „Aby mlaď úplne nepohltila moderná technika, treba takéto podujatia ako soľ. Nielen v atletike, aj v plávaní a v gymnastike ako východiskových športoch pre všetky ostatné,“ konštatoval vládny splnomocnenec pre šport Dušan Galis a hneď sa zaujímal, kto ho financuje. Dostal odpoveď, že ministerstvo školstva a sponzori (Západoslovenská energetika a Doprastav). „Nech je hlavným sponzorom Tipos a nech sa organizuje aj na východnom a strednom Slovensku,“ navrhol.
Problém je, že takáto hala je na Slovensku jediná a že na atletické ovály pod holým nebom, hoci aj tartanové, to mlaď zasa až tak nevábi.
„Keď sme akciu na jeseň 2003 spúšťali, nepredpokladali sme, že si medzi školákmi a telocvikármi získa takú popularitu,“ priznáva riaditeľ podujatia Imrich Ozorák. „Z kapacitných dôvodov vedieme školy k tomu, aby prišli vždy s inými deťmi. Prvýkrát pricestujú na vlastné náklady, potom im prispievame na dopravu.“
Trojicu, ktorá stojí aj za atletickou Cenou Slovenska, niekdajšou „péteeskou“, dopĺňa manažér Martin Šebesta a bývalý skvelý osemstovkár Jozef Plachý. Bez študentov bratislavskej Fakulty telesnej výchovy a športu by to však nezvládli. „Pre našich študentov je to jedinečné laboratórium,“ vraví doc. Ján Koštial, pedagóg, tréner, v tomto prípade aj hlavný rozhodca, a dodáva: „Toto ma baví viac ako s profíkmi.“ Partnerom bol sprvu aj Slovenský atletický zväz, teraz ho nahradila Slovenská asociácia športu na školách.
„Vidieť športovať toľko detí dnes už nie je bežné,“ pokyvoval hlavou Pavol Macko, generálny riaditeľ sekcie športu ministerstva školstva. „Pri tom džavote aj duša pookreje.“
Autor: mo
