Ak pracujúcim študentom firmy strhli daňové preddavky, ale neurobili im zúčtovanie dane, oplatí sa im podať daňové priznanie, štát im daň vráti.
BRATISLAVA. Pracujúcim študentom, ktorí zamestnávateľov nepožiadali o ročné zúčtovanie dane, sa oplatí podať daňové priznanie. Platí to v prípadoch, ak im učtáreň strhávala z platu daňové preddavky. „V daňovom priznaní k dani z príjmov si študent uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka 90 816 korún a v prípade, že jeho príjem bol nižší ako táto suma, vykáže preplatok na dani,“ povedala riaditeľka odboru služieb verejnosti na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici Beáta Uhrínová.
O vrátenie dane treba požiadať
Študent, ktorý napríklad minulý rok zarobil spolu 60-tisíc korún a firma mu z toho zrážala daň, dostane naspäť vyše 11-tisíc korún. Väčšina študentov dane neplatí, alebo ak ich aj zaplatí, dostane ich späť. Zvyčajne totiž ich ročné príjmy nie sú vyššie, ako je nezdaniteľná suma, keďže nerobia po celý rok.
Daňový úrad mu potom vráti preplatok. V daňovom priznaní však musí o to požiadať. Žiadosť je súčasťou priznania. V tlačive A je to v oddiele 11. Toto tlačivo podávajú daňovníci, teda aj pracujúci študenti, iba vtedy, ak majú iba príjmy zo závislej činnosti. Teda robia na pracovnú zmluvu alebo dohodu. Tlačivo B podávajú tí, ktorí zarábajú aj z podnikania. Žiadosť o preplatok je na béčku v oddiele 15.
Preplatky dostanú v máji
Preplatok dostane študent na účet najskôr začiatkom mája. „Daňový úrad vráti preplatok na dani na základe žiadosti najskôr po uplynutí jedného mesiaca po lehote na podanie daňového priznania, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku,“ povedala Uhrínová. Bežná prax je, že štát vracia peniaze čo najneskôr. Aj v prípade preplatkov prichádzajú peniaze od štátu na účet až okolo 10. mája, teda na konci lehoty, do ktorej musí peniaze vrátiť.
Ak študent zarobil menej, ako je polovica nezdaniteľného minima, teda 45 408 korún, daňové priznanie podávať nemusí. Keď mu však zamestnávateľ zrážal zo mzdy daň, je preňho výhodné, aby priznanie podal. „V prípade, ak študent dosiahol zdaniteľný príjem nižší ako 45 408 korún alebo mu daň bola zrazená zrážkovou daňou, nemusí podať daňové priznanie. Vzhľadom na nezdaniteľnú časť základu dane, 90 816 korún, je však pre študenta výhodnejšie aj v tomto prípade daňové priznanie podať,“ povedala Uhrínová.
Na zdanenie ide výhodnejší kurz
BRATISLAVA. Pre tých, čo pracujú v zahraničí, platia na priznávanie dane podobné pravidlá. Daňové priznanie musia podať, ak v prepočte na koruny zarobia viac ako 45 408 korún. Príjem zo zahraničia si prepočítajú na koruny a majú možnosť použiť výhodnejší kurz. „Môžu použiť priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene či pripísaný bankou,“ povedala Beata Uhrínová z Daňového riaditeľstva.
Ak daňovník mal príjmy v zahraničí zo závislej činnosti, môže pri prepočte na koruny použiť aj priemerný ročný kurz za minulý rok alebo aj priemer z priemerných mesačných kurzov za mesiace, v ktorých dostával príjmy.
K priznaniu sa prikladá kópia potvrdenia zahraničného zamestnávateľa o vyplatených príjmoch a zrazených preddavkoch na dani, prípadne aj o zrazenom povinnom poistení, ktoré v zahraničí zaplatil.
Zahraničné príjmy sa zdaňujú dvoma spôsobmi. Vyňatím príjmov alebo metódou zápočtu. Pri metóde vyňatia sa príjmy zdanené v zahraničí vyčlenia a nespočítajú s tým, čo zarobil u nás. V prípade zápočtu daňovník porovnáva daň, ktorá mu vyšla v zahraničí s tým, čo mu vyšlo u nás. Ak mu vyjde nedoplatok, musí ho zaplatiť. Ak mu u nás vyšla nižšia daň ako v zahraničí, nemá nárok na vrátenie rozdielu. Metódu si nemôže vybrať. V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia s jednotlivými štátmi je presne vymedzené, ktorá sa používa. Napríklad s Írskom, Českom alebo USA sa používa metóda zápočtu. S Veľkou Britániou, Dánskom či Rakúskom sa používa vyňatie príjmov.
(ľja)
Štipendiá a dane
BRATISLAVA. Štipendiá a granty sa zdaňujú, ak sa používajú na podnikanie alebo sú riadnym zárobkom. Preto napríklad musia zo štipendií platiť daň doktorandi, ale nie vysokoškoláci. „Oslobodené sú aj podobné plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia,“ povedal daňový poradca Milan Chovan.
Príjmy z grantov zo zahraničia sú oslobodené, ak to vyplýva zo zmlúv. „Peniaze plynúce z grantov sú oslobodené za podmienky, že sú poskytované na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané,“ povedal Chovan.
(ľja)
