Na budúci týždeň uplynie 50 rokov od podpísania Rímskych zmlúv. Práve počas jubilea však Európska únia v príprave svojej ústavy prešľapuje na mieste a u mnohých občanov niet po počiatočnej eufórii ani stopy. Ako sa únia stane znovu atraktívnejšou pre ľudí?
„Pri všetkých pochybnostiach: Európa je jedinečným úspechom. To, že už 50 rokov žijeme v mieri, je predsa obrovská výhra. Zakladatelia Európy mali víziu a nedali sa odradiť neúspechmi. Z toho sa môžeme dnes poučiť. Koniec studenej vojny, pád Berlínskeho múru, znovuzjednotenie Nemecka a Európy - o tom by sa otcom-zakladateľom pri podpisovaní Rímskych zmlúv ani nesnívalo. Keď som vyrastala v NDR, vždy som dúfala, že raz budem môcť slobodne cestovať po Európe. Zároveň s globalizáciou sa však svet dnes viac zomkýna k sebe. To znamená, že je aj oveľa viac konkurencie a väčšie výzvy pre ľudí. To mnohých desí. Európu často činia neprávom zodpovednou za negatívne dôsledky globalizácie. Rímske zmluvy a zrod Európskej únie boli dôsledkami zlyhania európskeho obranného spoločnestva. Aj dnes, po päťdesiatich rokoch, spočíva v kríze veľká šanca.“
Pripravuje sa Berlínska deklarácia, ktorú slávnostne podpíše 27 hláv štátov a vlád na budúci týždeň na summite v Berlíne. O čom bude?
„Berlínske vyhlásenie zdôrazní to, čo má Európska únia spoločné. Pozrieme sa spätne na úspechy, ako aj výzvy, ktoré sú pred nami. Ide o základné hodnoty a princípy. Badateľná však bude aj rôznorodosť Európy. Nielen vo Francúzsku existuje jasná odluka štátu a cirkvi. V iných krajinách, ako je Poľsko, je to inak. Aj ja by som si vedela predstaviť odkaz na kresťansko-židovské korene Európy. Európa predstavuje slobodu, demokraciu, ľudskú dôstojnosť a právnu štátnosť. To je jadro, ktoré nám mnohí závidia. Mali by sme sa zaň rozhodnejšie zasadzovať. Európa by mala v budúcnosti sebavedomejšie zdôrazňovať svoju váhu pri medzinárodných riešeniach konfliktov. Vezmite si len konflikt s Iránom: Spoločne s USA, Ruskom a Čínou sa nám podarilo presadiť druhú rezolúciu OSN voči Iránu.“
Má ešte Európska únia so svojimi 27 členmi kapacitu prijímať nových členov alebo je za hranicou možností?
„Z rozširovania neprofitujú len noví členovia, ale aj štáty, ktoré sú v únii už desiatky rokov. Európska únia je garantom, že sa životné podmienky členských štátov postupne vyrovnávajú. Od životného prostredia až po pracovné právo. Chceme sociálnu a spravodlivú Európu. Európska únia je najlepšou odpoveďou na konkurenciu v globálnom svete. A z tejto konkurencie neprofituje len Nemecko ako majster sveta v exporte.“
Ešte raz. Kde sú hranice rozširovania?
„História dokazuje, že otvorenosť Európy jej pomohla k úspechu. Otvorenosť musí ostať značkou únie. To nemusí v každom prípade znamenať úplné členstvo. Štáty západného Balkánu potrebujú európsku perspektívu. My musíme tieto krajiny natrvalo pripútať k Európe. Nikdy sa tu už nesmie opakovať vojna a ničenie, ako to bolo ešte začiatkom 90. rokov. Prístupové rokovania s Tureckom pokračujú. Je to otvorený proces. Dohody treba dodržať. Ja presadzujem privilegované partnerstvo. Únia si s islamskými krajinami musí vytvoriť dobré vzťahy. Jedine tak sa dá poraziť medzinárodný terorizmus.“
A čo reformy únie?
„Únia sa musí reformovať aj smerom dovnútra. Preto budeme v júni diskutovať ako ďalej s európskou ústavou. Potrebujeme ústavnú zmluvu, aby bola únia aj v budúcnosti schopná konať. Dohoda z Nice nestačí. S ňou neprichádza do úvahy ďalšie rozširovanie. Keď nechceme len spoločnú zahraničnú, bezpečnostnú a energetickú politiku, ale aj to, aby občania úniu viac akceptovali, musíme zefektívniť európske inštitúcie. Musíme 500 miliónom Európanov v členských štátoch jasne ukázať, kam konkrétne únia smeruje. A to ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009.“
Prejdime k energetike. Nedozrel už čas na novú spoločnú energetickú politiku?
„Zatiaľ neexistujú právne podklady na spoločnú európsku energetickú politiku. Predaj elektrickej energie a plynu, samozrejme, tiež spadá do sféry voľného obchodu. Tu nesmie dochádzať k žiadnej diskriminácii. Podľa mňa by európska energetická politika mala existovať. Chápem obavy zo závislosti. Potrebujeme v Európe rozsiahlu energetickú sieť. Nesmie to byť jednosmerka. Európa by sa v otázkach energetiky mala zaviazať k princípu solidarity. To by našim susedom z východnej Európy zmiernilo obavy.
Z Poľska, ako aj z iných východoeurópskych krajín sa čoraz častejšie ozývajú euroskeptické hlasy.
„Musíme s našimi susedmi znovu hovoriť o základoch a víziách Európy. Otvorený dialóg je veľmi dôležitý. Noví členovia únie nie sú bremenom, ale obohatením únie.“
Spojené štáty plánujú v Európe postaviť ochranný raketový systém. Názory členov únie naň sa rozchádzajú. Ako by sa dal tento konflikt riešiť?
„Už sme sa o tejto téme bavili v Rade NATO, ako aj v Rade NATO - Rusko. Nemecko v tomto prípade uprednostňuje riešenie v rámci NATO. To otvorene poviem poľským susedom a tiež na adresu Ruska. Je to úloha NATO a to budem presadzovať. Šance na jednotné riešenie vôbec nie sú také zlé.“
Únia oslávi narodeniny v Berlíne
Nemecké hlavné mesto, symbol Európy rozdelenej železnou oponou, bude cez víkend 24. a 25. marca centrom kontinentu. Uplynie totiž presne päťdesiat rokov od uzavretia Rímskych zmlúv, ktoré podpísalo Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Benelux. Vzniklo tak Európske hospodárske spoločenstvo, ktoré sa stalo predchodcom dnešnej Európskej únie.
V Berlíne sa bude oslavovať ako počas vlaňajších futbalových majstrovstiev sveta. Pri Brandenburskej bráne a v okolí Tiergarten budú koncerty kapiel zo všetkých 27 členských štátov a stánky s pivom a klobáskami. Múzeá pripravili špeciálne výstavy z rôznych období Európy. Organizátori čakajú niekoľko stotisíc ľudí z celého kontinetu.
V Berlíne sa na neformálnom summite zídu aj lídri členských krajín vrátane slovenského premiéra Roberta Fica. Mali by prijať tzv. berlínsku deklaráciu, ktorá vyzdvihne úpechy Európy a určí hodnotové smerovanie do budúcnosti.
(hud)
Autor: Andreas Herholz berlínsky korešpondent Passauer Neue Presse pre SME
