Jeho kadernícke umenie ocenili na viacerých slovenských súťažiach, ale aj v Miláne či v Prahe. Spomedzi svojich prominentných zákazníkov si asi najviac váži bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. Zlom v jeho kariére znamenala televízna Zmenáreň. Baví ho vymýšľať nové strihy a techniky melírovania, rád experimentuje aj sám na sebe. Keď mu vraj dáte voľnú ruku, neoľutujete. Igor Novosad si na vás dá naozaj záležať. Ku kaderníckemu remeslu ho dostala mama. Viac ho však začalo zaujímať až počas praxe. "Ku koncu školy som v tom začal badať umenie a až vtedy som zistil, že to je to pravé, čo chcem robiť," hovorí Igor Novosad. Strihať sa naučil v praxi a zároveň pochopil, že kaderníkov možno rozdeliť na dve kategórie - na tých, čo iba strihajú, a na tých, čo chcú niečo dosiahnuť.

A čo také chce dosiahnuť kaderník? "Budem hovoriť za seba. Ide mi o neustále zlepšovanie svojho mena, reputácie v kaderníckej brandži. Také niečo sa dá dosiahnuť iba poctivou prácou."

Komunizmus nás ovplyvnil

Už pred pár rokmi bol Igor šikovný kaderník, no dnes je kaderníkom celebrít. "Desať rokov mi trvalo, kým som sa dostal tam, kde som. Do tridsiatky som chcel mať vlastný salón, a to sa mi podarilo - dokonca som svoj plán o rok predbehol. Pokiaľ ide o televíznu Zmenáreň, počuli o mne, zavolali mi, bol som jeden z mnohých, ktorí robili konkurz, a vyhral som ho. Nebola v tom žiadna protekcia."

Zdokonaľoval sa aj na zahraničných stážach, v Miláne, vo Viedni, v Chorvátsku, v Londýne, v Prahe. Dalo sa tam veľa naučiť. Najmä v krajinách, kde nezažili komunizmus. "Oni sú úplne inde, pokiaľ ide napríklad o štúdie účesov. Česť výnimkám, ale či chceme, alebo nie, obdobie komunizmu nás ovplyvnilo. Tam, kde to nemali, sú ľudia otvorení kreatívnemu mysleniu, takže sa máme ešte stále čo učiť." Najviac ho inšpiroval Londýn, Miláno a Los Angeles. Francúzi robia síce veľmi pekne, ale krehko, romanticky. Igor má radšej drsnejší štýl.

Pozval k sebe premiéra

Radšej češe ženy ako mužov. "So ženami to jednoducho viem, viem, ako s nimi komunikovať, hoci aj chalanom robím vlasy rád, najmä, keď môžem vytvoriť na hlave niečo zaujímavé, štýlové."

Keď ešte nebol mediálne známy, našiel si na internete stránku bývalého predsedu vlády a napísal mu mail, že ho chce ostrihať. "Ale neodpisoval mi. Potom som strihal jeho kamaráta, pána Palacku, a tomu som povedal: Nemohli by ste povedať Mikulášovi, že by som ho chcel ostrihať, lebo má hrozné vlasy, a ja viem, ako na ne? Viem, ako urobiť, aby vyzeral reprezentatívnejšie. O dva týždne ma kontaktovali z Úradu vlády, či by som nemohol prísť ostrihať pána premiéra. Mal som zvláštny pocit. Nebola to tréma, cítil som rešpekt. Myslím si však, že to dopadlo dobre, je stále mojím verným zákazníkom."

Medzi celebritami a bežnými zákazníkmi však Igor Novosad rozdiely nerobí.

Muž činu

Niektoré ženy majú z návštevy kaderníctva traumu, boja sa, s akou hlavou odtiaľ vyjdu. Igor o tom vie. "Áno, stalo sa aj mne, že to nevyšlo. Na druhej strane mám však veľa zákazníčok, ktoré vravia: Igor, na tebe mám najradšej to, že si môžem sadnúť do kresla a neriešiť, čo bude, lebo viem, že to bude dobré. Nemajú žiadne obavy, plne mi dôverujú. To je pre mňa asi najväčšia pochvala."

Igor si dôveruje, hovorí, že je mužom činu. O účese nepremýšľa dopredu, tvorí priamo na mieste. "Neposkytujem ani poradenstvo. Zákazníčku si musím posadiť a začať pracovať. Možno mám v sebe dar, ktorý sa snažím stále zdokonaľovať - viem strihať momentálne, v prítomnom okamihu a vytvoriť účes, ktorý žene sadne."

Vlasy sú krásou ženy

Ženy si často vysnívajú účes podľa módnych magazínov. Podľa Igora Novosada je to v poriadku, ak sa však žene účes nehodí, kaderník by jej to mal vedieť povedať. A mal by jej ponúknuť lepšiu alternatívu. "Najdôležitejší je strih. Vlasy sú ozdobou ženy, preto je dobrý strih to najdôležitejšie, čo môže žena pre svoje vlasy urobiť."

On sám najradšej strihá a robí záverečný styling. "Keď sú už vlasy hotové, treba ich ešte ,načechrať'- a to je moje. A keď po dokončení účesu vidím, že to je naozaj bomba, že s týmto by som mohol ísť aj na prehliadku, vtedy som najspokojnejší."

S farbami opatrne

Ak prídete do salónu Igora Novosada, vždy má inú farbu vlasov. Rád experimentuje. "Veľmi dobre sa dá experimentovať, keď meníte svetlejšiu farbu na tmavú, naopak je to však veľmi zdĺhavé a navyše, je to záťaž pre vlasy. Takže tmavé vlasy na svetlé až tak často nemením." Pokiaľ však ide o strihy, nie je proti radikálnym zmenám.

Z histórie účesov

Úprava vlasov patrí oddávna medzi najvýraznejšie prvky ovplyvňujúce vzhľad človeka. V starom Grécku a Ríme nosili ženy dlhé vlasy a mnohé si ich farbili načerveno henou, obsýpali zlatým prachom, často ozdobovali kvetinami. Muži nosili krátke vlasy a občas si hlavy aj holili. V Ríme si vyššie triedy nechávali vlasy ošetrovať otrokmi, alebo navštevovali verejné kaderníctva.

Aj tradičné kaderníctva v niektorých častiach Afriky sú zaujímavou ukážkou toho, ako sa ľudia zaoberali vlasmi. Bojovníci kmeňa Masai si napríklad upravili predné vlasy tak, že im lemovali tvár, zatiaľ čo zadné vlasy mohli rásť až po pás. Ženy a tí, čo nebojovali, chodili ostrihaní. Mnohé kmene si farbili vlasy červenou zeminou a mazivom. Niektorí si vystužili účes hnojom zvieraťa.

Na úpravu vlasov a štýly účesov mali vždy vplyv spoločenské a kultúrne podmienky. Pred prvou svetovou vojnou nosili muži všeobecne dlhšie vlasy a brady. Vojna však znamenala okrem iného aj vši a blchy, takže vlasy sa aj z praktických dôvodov skrátili.

Všeobecne si krátke vlasy u mužov vynútila armáda a polícia, teda sily vyžadujúce poslušnosť a disciplínu.

Mnohé účesy preslávili ich slávni nositelia - napríklad Marilyn Monroe či Brigitte Bardot. Albert Einstein, ku ktorému neodmysliteľne patria dlhé strapaté vlasy, tvrdil: "Môj účes vznikol tak, že som sa o vlasy nestaral."

Kým ešte v roku 1880 boli v móde parochne, v roku 1920 boli parochne už out. Obdobie po prvej svetovej vojne, symbolizované ženskou emancipáciou, prinieslo nové trendy v podobe krátkych účesov.

V roku 1930 prišlo do módy vlnenie. Zaregistrovalo sa prvé logo značky Wella a zrodila sa legenda ženského profilu s vlajúcimi vlasmi. Vlnám sa darilo aj v USA, aj v Európe. Zlatú éru 30. rokov prerušila druhá svetová vojna.

Päťdesiate roky priniesli rock a s ním napríklad Elvisa Presleyho či Jamesa Deana. Idolom mladých bola aj herečka Marilyn Monroe. Dievčatá vystavovali na obdiv široké spodničky a konské chvosty.

V šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov sa vlasy nosili ako vyjadrenie postoja či svetonázoru. Boli to roky pestrofarebné a liberálne, éra kvetov a afro vzhľadu. Beatles vytvorili úplne nový vlasový trend. Jackie Kennedyová sa so svojimi vkusne natupírovanými vlasmi dôkladne spevnenými lakom stala symbolom nenápadnej elegancie. Formanov muzikál Vlasy spôsobil, že kaderníci mali plné ruky práce s vytváraním stoviek drobných kučierok.

V osemdesiatych rokoch sa začala éra Madonny. Účesy spolu so spôsobom obliekania sa stali vyjadrením osobnej nálady. Veci, ktoré boli dovtedy len na prehliadkových mólach, sa objavili na ulici - punkové kohúty i krikľavo farebné pásy.

V deväťdesiatych rokoch prišiel do módy hip-hop a techno, všetci hľadali vlastný, neopakovateľný štýl.

V novom miléniu vrcholí globalizácia, módne trendy majú krátku životnosť a ľudia vyžadujú od kaderníkov rýchle inovácie. V každom prípade, ideálom sú zdravé, často hladké vlasy nepoškodené chemikáliami a trvalou onduláciou, ktorá upadla do zabudnutia.

S pribúdajúcimi rokmi si vraj s módnymi trendmi nebudeme musieť lámať hlavu, lebo časom bude moderné takmer všetko. "Záleží na ľuďoch, osobnostiach a životnom štýle. V móde sú napríklad krásne uhladené, tzv. konské chvosty a hlavne zdravé vlasy," hovorí kaderník Igor Novosad, podľa ktorého boli najhoršie účesy v 80. rokoch. "Všetci nosili napríklad trvalú v ofine alebo trvalú na celej hlave. Celý účes vyzeral ako veľká hlava s poškodenými vlasmi. Nechápem, prečo ľudia chodili s účesmi, ktoré boli poznačené tým, že boli natočené na drevené kolíky a zničené chemickou trvalou."