Muž podozrivý z plánovania 11. septembra prehovoril. „Za 11. september som bol zodpovedný od a po z,“ povedal podľa Pentagonu Pakistanec Chálid Šajch Muhammad.
Pridlhý zoznam
V americkej väznici Guantánamo sa priznal aj k plánovaniu ďalších teroristických útokov na americké, izraelské či britské ciele, dopravné tepny, turistické atrakcie, centrá biznisu i ambasády a údajne aj k tomu, že osobne popravil reportéra Wall Street Journal Daniela Pearla.
Podieľal sa aj na plánoch zabiť viacerých bývalých amerických prezidentov či pápeža Jána Pavla II. Niektoré z jeho plánov vyšli, iné nie. Isté je, že pri tých „vydarených“ zomreli tisíce ľudí. Muž označovaný za trojku al-Káidy vyhlásil, že „nie je šťastný, že v Amerike bolo zabitých 3000 ľudí.“
Zoznam Muhammadových operácií je taký dlhý, že sa dá ťažko uveriť, či to všetko „stíhal“. Podľa komisie na vyšetrovanie 11. septembra sa veľmi sebavedomý Muhammad rád staval do pozície „superteroristu“ a grandiózneho plánovača.
Podľa záznamu výpovede, ktorý dal Pentagon médiám čiastočne cenzurovaný, sa Muhammad sťažoval na mučenie vyšetrovateľmi CIA, zároveň však povedal, že priznanie neurobil pod žiadnym nátlakom.
Hovoril pravdu?
Hoci odmietol vypovedať pod prísahou, lebo sa to prieči jeho náboženskému presvedčeniu, vyhlásil, že hovoril len pravdu.
Muhammad prostredníctvom dôstojníka americkej armády vypovedal ešte v sobotu na neverejnom pojednávaní vojenského tribunálu na Guantáname.
Ten rozhodne, či Muhammadovi prináleží status nepriateľského bojovníka. Ak je to tak, bude čeliť vojenskému súdu a výpoveď pravdepodobne použijú proti nemu.
Ľudskoprávnym organizáciám sa tnepozdáva, pretože z pojednávania bola vylúčená verejnosť a nedá sa nezávisle potvrdiť, či priznanie nebolo „produktom“ mučenia.
Muhammada spolu s 13 ďalšími väzňami previezli na Guantánamo vlani v septembri z tajných väzníc CIA. Američania ich existenciu dlho popierali.
Fakty
Muhammad (42) sa narodil sa v Kuvajte pakistanským rodičom.
V 80. rokoch študoval v USA.
Bojoval v Afganistane, kde vraj spoznal bin Ládina.
Prezradil ho anonym v r. 2003.