Podľa sondáže by totiž získala až 66 mandátov, čo je o 16 viac ako vo voľbách. Na vytvorenie „pohodlnej“ koalície by Smeru navyše stačil súhlas ktorejkoľvek z piatich zostávajúcich parlamentných strán, zatiaľ čo na vytvorenie inej vlády ako s účasťou Smeru by bola potrebná koalícia všetkých ostatných strán.
Popularita Smeru navyše ukazuje, že s takýmto volebným výsledkom by súčasná vládna koalícia mala 98 hlasov.
Volič je tvor vrtkavýRiaditeľ Medzinárodného inštitútu pre ekonomiku a politiku v nemeckom Hamburgu Petr Robejšek si nepamätá prípad z Európy, že by strana v podobnom systéme ako náš mala takúto vysokú popularitu a to isté by platilo zároveň aj o jej predsedovi.
„Je to popularita priam populistická,“ povedal. Podľa analytika sa podpora Smeru dá prirovnať iba k hlavným stranám z čias demokratizácie v Španielsku, klinčekovej revolúcie v Portugalsku alebo s povojnovou popularitou komunistov v Grécku.
Robejšek si podporu Smeru vysvetľuje kombináciou nevykryštalizovanosti slovenskej politickej scény, jeho dominantným lídrom a „trafením“ sa do vkusu verejnej mienky. Poznamenal však, že takáto popularita môže byť vrtkavá a nemusí vydržať dlho. „Strana dostáva sympatie ako nekrytú zmenku na budúcnosť, ktorá aj napriek snahe zlyhá. Volič je totiž úplne neplánovateľný, nespoľahlivý a nevďačný tvor, ktorý veľmi rýchlo zabúda na svoje nadšenie z čias X.“
Politológ Robejšek si myslí, že popularita môže Ficovi pomáhať nielen doma, ale aj v zahraničí ako politikovi s istou podporou vo svojej krajine. Myslí si zároveň, že náš premiér tento argument aj využije.
Sociológ Pavel Haulík pripomína, že popri raste preferencií Smeru prieskumy ukazujú aj to, že ľudia stále lepšie hodnotia vývoj v krajine a rastie aj popularita samotného Fica.
„Nedá sa to interpretovať len ako jednoznačné podporenie krokov, ktoré vláda urobila,“ myslí si Haulík.
Za nárastom sú nevoliči
Podľa analytika sa na náraste podpísal hlavne prílev doterajších nevoličov.
„Sú to ľudia, ktorí si pred voľbami nevedeli vybrať a po nich zrazu zistili, že to, čo Smer ponúka, je to, čo chceli. Iba nevedeli, kto to bude robiť. Ide o akési dodatočné oslovovanie nevoličov.“
Analytik zároveň pripomína, že táto vláda dokáže komunikovať s voličmi účinnejšie ako predchádzajúca.
Haulík si však myslí, že Ficova strana už nemá príliš veľa využiteľných rezerv, z ktorých by mohol prilákať ďalších voličov.
Možnosťou by mohlo byť zvýšenie počtu „tvárí“, ktoré by dokázali osloviť verejnosť, a zlepšenie komunikácie Fica s médiami. Zlé vzťahy s novinármi totiž podľa analytika pôsobia proti premiérovi.
Riziká pre popularitu Smeru, naopak, vyplývajú hlavne zo zloženia koalície, ale aj z prípadných zmien v ekonomike - napríklad zo zvýšenia cien energií alebo pohonných látok.
Podporu viac ako 40 percent ukázali aj prieskumy Ústavu pre výskum verejnej mienky. Ten sa však nepýtal na volebné preferencie a ľudia v ňom hovorili iba o sympatiách. Výsledky boli navyše zverejnené inou ako bežnou metódou. Preto ho nemožno prirovnať k simulácii volieb.
Kto je Ficov volič?
BRATISLAVA. Smer má o čosi viac voličov medzi ženami ako iné strany, hovorí sociológ Pavel Haulík. Volí ho skôr mladšia alebo stredná generácia do 40 rokov. Medzi dôchodcami má Fico menej priaznivcov.
„Z hľadiska vzdelania je to postavané na stredoškolákoch bez maturity. V kategórii vyučených má Smer výrazne viac ako ostatné strany.“
Ľudí so základným a úplným stredoškolským vzdelaním je približne rovnako ako pri iných stranách, z vysokoškolákov premiérovu stranu podporuje výrazne menej ľudí ako priemer.
Smer podľa Haulíka podporuje oveľa menej veriacich a, naopak, výrazne viac ateistov a ľudí, ktorí sa zaraďujú medzi nevyhranených k náboženstvu.
„Smer je robotníckou, respektíve zamestnaneckou stranou,“ hovorí Haulík. Podporujú ho oveľa menej podnikatelia a živnostníci. Sympatizanti Smeru majú priemerné alebo mierne podpriemerné príjmy. Smerom k nadpriemerným príjmom počet priaznivcov stany výrazne klesá.
Voliči Smeru sú skôr obyvatelia miest strednej veľkosti - najmä medzi 20– a 100-tisíc obyvateľmi. Fico má menej voličov v malých obciach a najväčších mestách. Strana má veľmi malú podporu medzi ľuďmi maďarskej národnosti. Ťažisko jej voličov je podľa Haulíka na východnom Slovensku a potom v Žilinskom a Banskobystrickom kraji.
Z prieskumu denníka SME vyplýva, že s výškou dosiahnutého vzdelania ubúda ľudí, podľa ktorých má zásluhu na ekonomickom raste najmä Ficova vláda.
Naopak, tých, ktorí najväčšiu zásluhu pripisujú Dzurindovej vláde, je najviac medzi vysokoškolsky vzdelanými a potom ľuďmi s maturitou.
Sociologička Oľga Gyárfášová hovorí, že to súvisí nielen „s ich straníckymi preferenciami, ale aj s tým, že títo ľudia sú informovanejší, zvyknutí vyhodnocovať veci v súvislostiach, sú odolnejší voči politicky účelovým populistickým interpretáciám a symbolickým gestám“.
Sociológovi Miloslavovi Bahnovi rozloženie odpovedí nápadne pripomína aktuálne preferencie strán bývalej vládnej koalície. Tie sú totiž takmer na úrovni percent respondentov, ktorí odpovedali, že hospodársky rast je zásluhou najmä Dzurindovej vlády.
„Zdá sa teda, že respondenti skôr vyjadrili svoje sympatie k Dzurindovej, respektíve Ficovej vláde,“ hovorí Bahna.
(knm, joč)
Mám sa dobre, takže dobrá je aj vláda
BRATISLAVA. Kto má zásluhu na terajšom ekonomickom raste Slovenska? Z telefonického prieskumu pre denník SME vyplýva, že takmer tretina obyvateľstva si myslí, že je to predovšetkým vďaka vláde Roberta Fica.
Kabinet Mikuláša Dzurindu upadá do zabudnutia hoci predpoklady na rast ekonomiky vznikli za jeho pôsobenia. Najväčšiu zásluhu na súčasnom raste mu pripisuje o tri percentá ľudí menej - 29 percent opýtaných.
Krátka pamäť
Od nástupu Ficovej vlády prešlo iba osem mesiacov a v podstate ešte nerobila opatrenia, ktoré by mali zásadnejšie ovplyvniť hospodárstvo.
„Pamäť mnohých ľudí je však veľmi krátka,“ hovorí Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky. Aj pri pripisovaní zásluh podľa nej funguje efekt snehovej gule. „Keď je pre mňa niekto dôveryhodný, nabalím na jeho osobu všetky pozitíva bez ďalšieho kritického zvažovania.“
Názory analytikov
Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV tvrdí, že väčšina ľudí neuvažuje v kategóriách ako ekonomický rast či rast HDP, takže pýtať sa na ne nemusí mať zmysel. „Prieskumy dlhodobo ukazujú, že jediné hospodárske ukazovatele, na ktoré ľudia reagujú, sú rast cien a rast platov.“
Eugen Jurzyca, riaditeľ INEKO - Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, je presvedčený, že Slovensko rastie rýchlejšie ako okolité štáty najmä vďaka reformám dôchodkového zabezpečenia, trhu práce a daní. „Ak súčasná vláda má zásluhy na rýchlom raste, tak jedine v tom, že sa na rozdiel od predvolebnej rétoriky aspoň zatiaľ príliš nedotkla daňovej reformy,“ povedal.
Popritom jej kvituje, že „upustila od predvolebných plánov Smeru odložiť prijatie eura na rok 2011 a zaviazala sa dodržať pôvodný termín - 2009“.
Zásluhy Dzurindovej vlády priznáva aj predsedníčka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová, ktorá predtým robila poradkyňu premiérovi Robertovi Ficovi.
Nedávno povedala, že terajší vysoký ekonomický rast je aj výsledkom politiky predchádzajúcej vlády. Väčšina vládnych opatrení sa podľa nej vo vývoji ekonomiky prejaví s väčším časovým odstupom.
Slovenské vládne strany doteraz po voľbách na popularite strácali, zatiaľ čo pri Smere je to naopak.
O neobyčajnej popularite Ficovej vlády svedčí aj to, že jej mnohí pripisujú zásluhu za ekonomický rast, aj keď je pri moci iba 8 mesiacov.
Výsledkom telefonického prieskumu pre SME je, že takýchto ľudí je dokonca viac ako tých, ktorí si myslia, že najväčšiu zásluhu na tom má predchádzajúca vláda.
„Viera vo všemocnosť vlády u prívržencov vládnych strán akoby v súčasnosti nepoznala hranice. Hyperbolicky povedané, aj teplú zimu máme vďaka nej,“ povedala sociologička Oľga Gyárfášová.
Ekonóm Eugen Jurzyca varuje: „Ak väčšina ľudí nespája rast ekonomiky, miezd či zamestnanosti s reformami predchádzajúcej vlády, vystavuje krajinu riziku, že nabudúce nikto nebude chcieť urobiť nutné reformy.“
Chybu podľa neho robia všetci, ktorí sa snažia príčiny rastu prezentovať „vyvážene“ - tak, že reformy Dzurindovej vlády oceňujú rovnako, ako ich nezrušenie vládou Roberta Fica. Akoby na existencii Eiffelovej veže mal takú zásluhu ako Gustave Eiffel hocikto, kto ju nezbúral, dodáva Jurzyca.
Prvá väčšia zmena
Prvým významným hospodárskym opatrením tejto vlády bude asi rozsiahla novelizácia Zákonníka práce.
Zástupcovia zamestnávateľov i niektorí ekonómovia vládu vystríhajú. Za nezmysel pokladajú tvrdenie, že novela by nemala „vplyv na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest, hospodárenie podnikateľskej sféry“, ako ministerstvo práce píše v predkladacej správe. „Zákonník práce bude natoľko vyvážený, že nebude mať absolútne žiadny negatívny vplyv na hospodársky rast,“ tvrdí zasa Fico.
Juraj Blahák, predseda Odborového zväzu Chémia SR, uznáva, že liberalizácia zákonníka predchádzajúcou vládou „spolu s daňovou reformou, vytváraním podmienok pre zahraničných investorov prispela k rastu zamestnanosti“. Strašenie rastom nezamestnanosti či zastavením rastu hospodárstva však nepokladá za dobré.
Jozef Čavojec
;)
Stĺpček Petra Schutza
Odkrvenie mozgu
Zásadou, že láska ide cez žalúdok, sa riadia politické kampane už veľmi dávno. Medicínsky overený poznatok, že plné brucho spôsobuje odkrvenie mozgu, sa potom spätne premieta do preferencií i názorov. Napríklad aj v tom, že komu patria zásluhy na súčasnom ekonomickom raste.
Cynicky vzaté, nie je vôbec zle, ak viac ľudí vidí za rastom HDP opatrenia vlády Roberta Fica než reformy predchodcov z éry Mikuláša Dzurindu. Je to síce absurdné, ale aj znak stúpajúcej životnej úrovne.
Keby tých 32 percent, čo takto rozmýšľa, hlasovalo s prázdnejším žalúdkom, možno by im došlo, že Ficova vláda má na rast HDP asi rovnaký vplyv ako klimatické zmeny na prezamestnanosť v štátnej správe.
Problémom byť môže, že cez miechu distribuované preferencie, trebárs aj 40 percent Smeru v poslednom prieskume, neveštia svetlú budúcnosť pre rozvoj demokracie. A, paradoxne, ani pre udržateľný rast HDP.
Ak naďalej pôjdeme po dráhe, že čím lepšie žijeme, tým horšie sa vo svete orientujeme, dobre nedopadneme.
