Helen Huntová a Kevin Spacey. FOTO - WARNER BROTHERS

Ako môže každý z vás jedenásťročných ľudí zmeniť svet, aby bol lepší? Na tento projekt máte, žiaci, celý školský rok: môžete začať. Učiteľom, ktorý zadal triede takúto ťažkú úlohu, je muž s tvárou zľahka zohavenou popáleninami. A ten očividne musí vedieť, že svet za veľa nestojí. Hrá ho oscarový Kevin Spacey.

Malý Trevor - superhviezda z filmu Šiesty zmysel Haley Joel Osment - vezme výzvu vážne. Ak pomôže trom ľuďom tak, ako si sami pomôcť nevedia, oni to pošlú ďalej a pomôžu ďalším trom a tí zasa ďalším deviatim a tak ďalej a svet bude lepší. Pozve teda domov sfetovaného bezdomovca, čím opíjajúcej sa milujúcej matke - tiež oscarovej Helen Huntovej - spôsobí šok. To po prvé. Po druhé, skúša dať dokopy alkoholom zmietanú matku, inak čašníčku v nočnom podniku, s učiteľom náuky o spoločnosti. Po tretie, ochrániť šikanovaného spolužiaka.

Hoci nič z toho celkom nevychádza, lavína dobrých skutkov sa ticho spustila tak, ako to vidíme v príbehu, čo sa odvíja paralelne. V ňom starší úspešný advokát daruje mladému novinárovi pekný nový jaguár.

Film Pošli ďalej skutočne plní svoj základný prísľub a ponúka pravé defilé hviezd, v ktorom všetko vyzerá pravo. Pravé je svojhlavé dieťa, pravá je matka, ktorá zo zúfalstva pije a pritom má v sebe energiu lásky, aj učiteľ, ktorý nie je milý ani láskavý, len dokonalý, a na každej hodine zámerne použije a na konci vysvetlí nové cudzie slovo. A hoci tento očividne schematický scenár diktuje skôr umelé city, pravá je aj romanca medzi nešťastnou čašníčkou a popáleným introvertom.

Relatívne čerstvé hviezdy Huntová a Spacey ju hrajú so svojou civilnou vážnosťou, s ktorou by, zdá sa, vedeli presvedčivo zvládnuť aj Pytliakovu chovanicu. Môžeme pohŕdať Hollywoodom, ale pri ich herectve nemôžeme nevidieť, že je to systém so schopnosťou regenerácie.

Línie príbehu sa nakoniec spoja, Trevor je v televízii a matka s učiteľom sa konečne zasa objímajú. Lenže namiesto happy endu sme sa dočkali Shakespeara: malý hrdina bez varovania zahynie jediným bodnutím noža, čím tento film definitívne prestáva byť únosný pre detského diváka, ktorý si nezaslúži takýto podraz. Dieťa je obetované na oltár dobra, a to tak na plátne, ako v kine. Záverečná scéna s hŕbami kytíc poukladaných na zemi a osvietených stovkami sviečok, ktoré nosia vďačné davy prúdiace zďaleka i zblízka k Trevorovmu domu, živo pripomenie kult nebohej princeznej waleskej. Aj ona podobne ako Trevor svojou náhlou smrťou spropagovala všetky svoje projekty oveľa účinnejšie, než by sa jej to mohlo kedy podariť zaživa.

Záver filmu je posledným kamienkom v mozaike a tá spätne vyjaví spoločensko-metafyzický odkaz, ktorý vylučuje každý odstup od Trevorovho projektu. Film odkazuje na spásu prostredníctvom nevinnej detskej krvi, ako aj prostredníctvom skutkov lásky za domácu úlohu a táto kombinácia je vo svojej podstate hlboko nevkusná, nech by boli herecké výkony akékoľvek a akokoľvek pekne sa nám v kine bude vzlykať.

Prečo sa nám to potom tak páči? Ako napísal český kritik Vladimír Just, keď zomrela lady Di, gýč nie je nič iné, ako naplnenie našej túžby byť lepší a nemusieť pre to pohnúť prstom.