Martin Valihora. FOTO - MARIAN JASLOVSKÝ

Študovali tu mnohí najslávnejší džezmeni a mnohí z nich tu prednášajú. Skúsenosť s touto vychýrenou školou majú niekoľkí Slováci - Jozef Šošoka, Matúš Jakabčic, Juraj Burian. Momentálne sú jej frekventantmi dvaja známi mladí hudobníci - basgitarista Oskar Rózsa a bubeník Martin Valihora, ktorý hrával v skupinách Fermáta, Prúdy, Big Band Gustava Broma, s Richardom Müllerom, Adrienou Bartošovou či newyorským gitaristom Ronom Affifom.

Inšpirácia prírodou

Valihora nedávno prišiel na Slovensko so skupinou, ktorú vo februári minulého roku založil so svojimi dvoma kamarátmi z Berklee - gitaristom Johnom Shannonom a basgitaristom Mitchom Cohnom.

Podarilo sa im naplánovať a odohrať šnúru štrnástich vystúpení po Slovensku, čo je v súčasnosti nechodenia na koncerty heroický výkon. Posledné vystúpenie v týchto dňoch v Pezinku snímala aj STV.

Moji mladí

Martin Valihora má dvadsaťpäť rokov. Svojich kolegov z kapely volá „moji mladí“: Shannon má dvadsať a Cohn osemnásť. Už po prvých taktoch bolo jasné, že, nehľadiac na vek, vedia títo hudobníci zahrať všetko.

Waking Vision Trio sa hlási k niečomu, čo nazýva „hudba inšpirovaná prírodnou krásou života“. Už z toho je jasné, že nejde o zachmúrené intelektuálne etudy na tému strašná avantgarda, ale pozitívny a nezakomplexovaný prístup k hre a životu vôbec. Žiadne odovzdávanie nezrozumiteľných posolstiev, ale opísanie stavu slobody a spoločné vytváranie energie, čo je najpríťažlivejšia črta amerického moderného džezu.

Pri tejto príležitosti určite treba spomenúť neopakovateľné pohyby gitaristu, ktorý máva hmatníkom z jednej strany na druhú ako tenisovou raketou a každý tón, ktorý zahrá, si aj odspieva. Toto je vraj jeho spojenie s prírodou. Do prírody chodí John veľmi rád, ale nemá na to veľa času, pretože cvičí toľko, že sa občas zabudne aj najesť. Na gitare hrá od siedmich rokov, od štrnástich profesionálne. Je to premýšľavý, lyrický, ale i spontánny a dravý hráč, ktorý podľa spôsobu hry rád počúva Pata Methenyho - aj keď sa k nemu formálne nehlási.

Vzájomné návštevy

Najväčším prekvapením bolo, že Mitch Cohn, ktorý je už dnes basistom veľkého formátu - používal šesťstrunovú pražcovú i bezpražcovú basu a ovládal množstvo techník - hrá na base iba tri roky, predtým hral na klavíri a ďalších nástrojoch. Ale zato od štyroch rokov.

Na Berklee študuje od šestnástich. Na hodiny chodil k basgitarovým hviezdam ako Victor Wooten, Matthew Garrison (John McLaughlin, Joe Zawinul, Pat Metheny), Bakithi Kumalo (Paul Simon), Richard Bona.

Hudbu komponujú John a Mitch. V hre tria je citeľná inšpirácia Patom Methenym, Mikom Sternom či Bélom Fleckom a podobnými ľuďmi, ktorí sa neradi zatvárajú do škatuliek žánrov. Priznávajú sa aj k hudobníkom ako Jaco Pastorius, Joni Mitchell, John Coltrane či Paul Simon. Samozrejme, cítiť be-bopový fundament a aj trochu world music (použitie slovenských lydických stupníc, vraj bolo úplne spontánne a nemá s Valihorom nič spoločné), ale chlapcov bavia aj groovy na štyroch akordoch bez nejakej výraznejšej evolúcie, ktoré vedia rozpumpovať tak, že emócie prýštia z pódia ako ohňostroj.

Popri tom všetkom je cítiť neustálu komunikáciu, vzájomné návštevy do svojich hudobných priestorov, pozorné počúvanie toho druhého a prispôsobovanie sa celku.

Bez utajenia

Najväčšou osobnosťou tria sa ukázal - podľa mojej mienky - Martin Valihora. Možno je to dané tým, že študenti Berklee sú často naviazaní na svojich pedagógov a chtiac-nechtiac sa nimi nechajú inšpirovať a Martin má predsa len, vďaka veku a slovenským skúsenostiam, náskok. „Mám rád spontánnosť a živočíšnosť, ktorú Martin vkladá do hry, je to pre vás príznačné,“ povedal o kolegovi Newyorčan Mitch, ktorého korene siahajú do Čiech, Poľska a na Ukrajinu.

Talent sa nedá naučiť, ale systém Berklee College Of Music ho vie podchytiť tak, že neostane utajená ani jedna miestnosť, i keď je tam - podľa Valihoru - prítomné riziko, že sa začnú hudobníci navzájom porovnávať a kvôli rivalite cítiť potrebu byť lepšími, čo môže byť ich koniec. Hudobníkov je v Amerike veľa, na uplatnenie medzi tými najväčšími treba byť vynikajúcim, byť individualitou a mať veľa šťastia. Títo chlapci potrebujú už iba nejaký čas a šťastie.

Waking Vision Trio počas svojho dvojtýždenného pobytu nahralo album, ktorý vyjde ako príloha letného dvojčísla magazínu Watt.