lnych odhadov vo svojich úverových portfóliách klasifikované úvery v objeme až 32 biliónov jenov (približne 253 miliárd dolárov).

Vláda uložila šestnástim najväčším bankám v krajine povinnosť odpísať do dvoch rokov najhoršie úvery, ktoré v súčasnosti evidujú. Od bánk navyše požaduje, aby do troch rokov odpísali zo svojich účtových kníh aj tie úvery, pri ktorých je pravdepodobné, že sa stanú problémovými. Súčasťou záchranného balíka je aj vládna asistencia, ktorá bankám umožní zbaviť sa akcií za výhodnejších podmienok, ako keby ich na predaj ponúkli prostredníctvom japonského kapitálového trhu. Podľa aktuálnych odhadov sa dnes v protfóliách bánk nachádza približne 15 percent všetkých akcií obchodovaných na tokijskej burze, čo bankové domy robí veľmi zraniteľnými pre silné výkyvy na akciovom trhu.

Záchranný balík však na investorov a analytikov neurobil silný dojem. Vláda v ňom síce špecifikuje zamýšľané kroky a opatrenia, vo väčšine prípadov ale neuvádza žiadne časové horizonty na ich realizáciu.

Nedôveru investorov vzbudzujú aj podmienky, za akých k schváleniu záchranného balíka došlo. Pôvodne mali byť vládne opatrenia ohlásené už v stredu, no pre nezhody medzi vládou a koaličnými partnermi sa tento termín posunul. Situáciu navyše sťažuje aj včerajšia formálna rezignácia japonského premiéra, ktorá môže podľa odborníkov sťažiť realizáciu vládneho programu.