BRATISLAVA. Asi osemdesiat prevažne bývalých, ale aj súčasných pracovníkov a spolupracovníkov Slovenského rozhlasu sa podpísalo pod výzvu, v ktorej upozorňujú na hrozbu "degradácie" SRo. Nepriaznivý vývoj nie je podľa nich len za súčasného vedenia, ale videli ho aj v predchádzajúcich rokoch.
"V ostatných rokoch ťažkosti pribúdajú v takom rozsahu, že vážne narúšajú činnosť SRo. Problémy vyplývajú najmä z nedostatočného zohľadňovania poslania inštitúcie a potrieb poslucháčov, a to ako zo strany kompetentných štátnych orgánov, tak zo strany vedenia SRo," píšu vo výzve.

Signatári kritizujú spravodajstvo SRo, kde "školených spravodajcov nahradili neprofesionáli", kritizujú, že rozhlas zrušil miesta stálych zahraničných a regionálnych spravodajcov. Upozorňujú, že chýba investigatívna publicistika, a zanikli viaceré tvorivé zložky, a to najmä pri vysielaní pre deti a mládež. Nepáči sa im ani prepušťanie v symfonickom orchestri.

Program rozhlasu sa podľa nich "uspôsobuje štýlu súkromných rozhlasov" a badateľný je pokles úrovne jazyka. Výzvu adresovali aj parlamentu, ministerstvu kultúry a Rozhlasovej rade. Iniciátorom výzvy je bývalý rozhlasový historik Vladimír Draxler, podľa ktorého za zlú hospodársku situáciu rozhlasu sú zodpovedné predovšetkým viaceré vlády, ktoré nezabezpečili jeho plnohodnotné financovanie. "Druhá vec je, že už to predchádzajúce vedenie na líniu neracionálneho šetrenia pristúpilo a toto vedenie pokračovalo," povedal.

Pod výzvou sú podpísaní aj hudobný skladateľ Ali Brezovský, herci Michal Dočolomanský, Helena Geregová, Eva Pavlíková, Peter Sklár, spisovateľ Peter Glocko ml., sociológ Pavel Haulík, básnik Emil Holečka, prozaik Ladislav Ťažký, speváčka Angela Vargicová, muzikológ Ľudovít Vajdička, dramatik a režisér Osvald Zahradník, literárny vedec Tibor Žilka, literárna vedkyňa a kritička Marta Žilková. Pridalo sa aj vedenie Slovenského syndikátu novinárov.

Mediálny výbor parlamentu sa bude výzve venovať.

Reakcia riaditeľky Slovenského rozhlasu

So záujmom a veľmi pozorne som si dnes prečítala vyhlásenie bývalých pracovníkov a spolupracovníkov Slovenského rozhlasu. Prácu a profesionalitu mnohých signatárov si hlboko vážim a ich slová nemožno podceňovať, tobôž nie ignorovať. S mnohými názormi vo vyhlásení súhlasím a podporujem ich. Je pravdou, že pri budovaní novej verejnoprávnej rozhlasovej inštitúcie sa vyskytovali prekážky, ktoré bolo treba prekonávať. Súhlasím s tvrdením, že v ostatných rokoch ťažkosti pribúdali a ich ignorovanie vážne narúšalo činnosť Slovenského rozhlasu. Rovnako sa prikláňam k názoru, že problémy, ktoré Slovenský rozhlas dnes má, vyplývajú aj z nedostatočného zohľadňovania poslania inštitúcie a potrieb poslucháčov zo strany kompetentných štátnych orgánov.

Vo svojom vyhlásení signatári spomínajú tlak na redukciu ľudských, materiálnych a finančných zdrojov, potrebných na tvorbu programu. Aj tento tlak mal za následok dočasné zrušenie postov zahraničných spravodajcov a ďalšie šetriace opatrenia. A nielen to. V súčasnosti medializovaná kauza Symfonického orchestra a znižovanie počtu jeho hudobníkov má rovnaké príčiny. Katastrofálny stav technického vybavenia, deväťročné počítače, zastaralé technológie bez potrebnej dokumentácie a mnohomiliónové dlhy - aj to sú, žiaľ, veľmi smutné výsledky niekoľkoročného vývoja Slovenského rozhlasu, ak sa vôbec o vývoji dá hovoriť. Sú to všetko súčasti dedičstva, ktoré nie je navonok vidieť a ani počuť. Ale my tu pracujeme a vysielame. Hrdzavá a neošetrovaná budova s dvadsaťročným interiérom, so stoličkami, na ktorých pred rokmi ešte mnohí zo signatárov výzvy sedávali, s mikrofónmi, do ktorých pán Chudík či pán Dočolomanský rozprávali svoje príbehy...

Áno, kritiku beriem vážne a budem sa ňou zaoberať. Ako hospodár však viem, že je to možné len do takej miery, akú mi rozpočet dovolí. A preto sa nielen signatári výzvy, ale aj ja často obraciam na kompetentné orgány s ambíciou zastaviť finančnú podvýživu nášho spoločného média. A ak je cieľom výzvy pomôcť rozhlasu plnohodnotne plniť a rozvíjať jeho zákonnú verejnoprávnu funkciu, rada sa k nej pripájam.

PhDr. Miloslava Zemková, generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu

Vyhlásenie bývalých pracovníkov a spolupracovníkov Slovenského rozhlasu

My, bývalí pracovníci a spolupracovníci Slovenského rozhlasu, znepokojení súčasným dianím v inštitúcii, obraciame sa na zainteresovaných a na verejnosť s týmto vyhlásením:

S nádejou sme hľadeli na pretváranie Slovenského rozhlasu na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá by umožnila slobodnú tvorbu, rozsiahlu výmenu názorov, priamu účasť občanov na vysielaní. Usilovali sme sa v medziach svojich možností a schopností k takémuto účinkovaniu Slovenského rozhlasu prispieť.

Ako vždy, aj pri budovaní novej rozhlasovej inštitúcie, sa vyskytovali prekážky, ktoré bolo treba prekonávať. Musíme ale konštatovať, že v ostatných rokoch ťažkosti pribúdajú v takom rozsahu, že vážne narúšajú činnosť Slovenského rozhlasu. Problémy vyplývajú najmä z nedostatočného zohľadňovania poslania inštitúcie a potrieb poslucháčov, a to ako zo strany kompetentných štátnych orgánov, tak zo strany vedenia Slovenského rozhlasu.

V roku 1994 prijali v Prahe účastníci 4. európskej konferencie ministrov o masmediálnej politike záväzok „udržiavať a rozvíjať silný systém verejnoprávneho vysielania v prostredí charakterizovanom neustále sa zvyšujúcou konkurenčnou programovou ponukou a rýchlym technologickým vývojom". Na Slovenský rozhlas sa hľadí len ako na jednu z mediálnych organizácií krajiny a nie ako na inštitúciu so špecifickým poslaním a povinnosťami. (Platí to aj o Slovenskej televízii.) Predstavy o Slovenskom rozhlase ako o bežnom mediálnom podniku majú za následok tlak na redukciu ľudských, materiálnych a finančných zdrojov potrebných na tvorbu programu. Pritom Slovenský rozhlas v tomto ohľade už dávnejšie zaostával za príbuznými rozhlasovými organizáciami Európy. Napriek tomu sa od neho opakovane požadovali úsporné opatrenia označované za reformy. Slovenská televízia takéto „reformy" už uskutočnila. Dnes je zrejmé, že výsledkom je zdecimovanie domácej tvorby, fádnosť programov, oslabenie ich profesionálnej úrovne. Slovenský rozhlas, ako sa zdá, na túto cestu tiež nastúpil. Ak za predchádzajúceho vedenia sa tak dialo v obmedzenom rozsahu, teraz sa, podľa všetkého, „reforma" rozvinula naplno.

Spravodajstvo Slovenského rozhlasu čoraz viac nadobúda charakter tlmočníka domácich a zahraničných spravodajských agentúr, ubúda práca s vlastnými zdrojmi. Namiesto zriaďovania ďalších miest zahraničných spravodajcov, potrebného v časoch globalizácie, pristúpilo sa k zrušeniu doterajších. Školených spravodajcov nahradili neprofesionáli, čo sa negatívne odrazilo na kvalite relácií, a spoliehanie sa na cudzincov v tejto oblasti rozhlasovej tvorby je vec prinajmešom nezvyklá.

Slovenský rozhlas zrušil stále miesta regionálnych spravodajcov, čo by bol krok pochopiteľný, keby budoval potrebné regionálne štúdiá, lenže potom keď zastavil svoju činnosť v Prešove, dostal sa, pokiaľ ide o počet regionálnych štúdií, na úroveň päťdesiatych rokov minulého storočia.

V oblasti publicistiky nastal úbytok analytických materiálov a investigatívna publicistika prakticky absentuje.

Došlo k redukcii, ba aj zániku viacerých tvorivých zložiek, ktoré majú byť prirodzenou súčasťou verejnoprávneho rozhlasu. Markantné je to napríklad pri vysielaní pre deti a mládež obmedzenom na minimum.

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, najstaršie slovenské symfonické teleso, v dôsledku chystanej redukcie počtu hráčov nebude schopné interpretovať symfonickú tvorbu v plnej šírke a nevyhnutne klesne medzi hudobné telesá nižšej kategórie.

V oblasti programovej realizácie súčasný Slovenský rozhlas upúšťa od štýlu vlastného verejnoprávnym rozhlasom a uspôsobuje sa štýlu súkromných rozhlasov. S tým súvisí nenáležité vyzdvihovanie formy nad obsah, prenikanie neadekvátneho reklamného spôsobu interpretácie do spravodajstva a publicistiky. Badateľný je pokles úrovne jazyka relácií Slovenského rozhlasu.

Slovenský rozhlas nie je personálne a materiálne vybavený tak, aby mohol primerane plniť povinnosť chrániť a sprístupňovať rozhlasovú tvorbu, ktorá sa vďaka dokumentárnym a umeleckým hodnotám stala súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Jeho archívne zložky v tomto smere výrazne zaostávajú za podobnými zložkami zahraničných rozhlasov.

Znepokojení situáciou, obraciame sa na Rozhlasovú radu so žiadosťou, aby sa zaoberala jestvujúcimi nedostatkami, ktoré poškodzujú Slovenský rozhlas a v konečnom dôsledku poslucháčov. Obávame sa, že pokračovanie v doterajšom smerovaní bude znamenať degradáciu Slovenského rozhlasu ako kultúrnej inštitúcie.

Uvedomujeme si, že celkové riešenie nepriaznivého stavu presahuje možnosti samotného Slovenského rozhlasu. Obraciame sa preto na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, aby sa zaoberali situáciou a aby sa v súlade so spomenutou rezolúciou pražskej ministerskej konferencie o masmediálnej politike postarali o vytvorenie vhodných podmienok na to, aby Slovenský rozhlasu mohol plniť úlohy dané mu zákonom. Žiaduce je predovšetkým zabezpečenie adekvátneho financovania rozhlasovej činnosti a súčasne zvýšenie podielu verejnosti na ovplyvňovaní a kontrole chodu inštitúcie a jej vysielania prostredníctvom Rozhlasovej rady.

Obraciame sa na kolegov z oblasti publicistiky, umenia, vedy, školstva a techniky, aby v záujme zachovania Slovenského rozhlasu ako popredného kultúrneho činiteľa krajiny podporili predloženú výzvu.

Obraciame sa napokon na občanov, aby tiež podporili túto výzvu, lebo ide vlastne o ich rozhlas, o médium, ktoré má v prvom rade slúžiť poslucháčom.

Stanislav Bachleda, hudobný kritik a publicista, Ján Berger, výtvarník, Roman Berger, hudobný skladateľ, Anton Blaha, publicista, Milan Blaha, publicista, Miloslav Blahynka, muzikológ, Ali Brezovský, hudobný skladateľ, Mikuláš Bugár, režisér, Katarína Čintalová, publicistka, Gábor Delmár, publicista, Hana Derzsyová, publicistka, Michal Dočolomanský, herec, Vladimír Draxler, historik, Samuel Dubovský, publicista, Július Farkaš, autor umeleckoslovesných relácií, Anna Fischerová, estetička, Helena Geregová, herečka, Peter Glocko ml., spisovateľ, Marta Gogálová, režisérka, Pavel Haulik, sociológ, Emil Holečka, básnik, Eva Hornišová, vydavateľská redaktorka, Štefan Horský, publicista, Ivan Horváth, hudobný skladateľ, Ján Chovanec, publicista, Ladislav Chudík, herec, Peter Jezný, režisér, František Juriga, dramatik, Vladimír Kalina, publicista, Anna Klímová, publicistka, Dagmar Kociánová, publicistka, Mária Kráľovičová, herečka, Štefan Korenči, režisér, Milan Korytár, publicista, Ábel Kráľ, jazykovedec, Anton Kret, teatrológ, Emil Kudlička, prekladateľ, Rudolf Kuchar, jazykovedec, Juraj Kulík, publicista, Ivan Laca, herec, Július Loderer, rozhlasový technik, Mária Mačáková, hlásateľka, Roman Michelko, vydavateľský pracovník, Ľubomír Moncoľ, publicista, Bohumil Olach, publicista, Viktor Oravec, publicista, Pavol Palkovič, teatrológ, Eva Pavlíková, herečka, Ján Protič, publicista, Viliam Roth, publicista, Ivan Rosival, vysokoškolský pedagóg, Viera Rosivalová, publicistka, Eva Rysová, herečka, Milan Semík, režisér, Peter Sklár, herec, Ľubomír Stanček, dramaturg a publicista, Ladislav Staroň, autor umeleckoslovesných relácií, Jozef Šimonovič, herec, Rada Šubová, režisérka, Magda Šulcová, hudobná redaktorka, Viera Švenková, prozaička, Ján Vdovják, dramaturg, Ladislav Ťažký, prozaik, Ivan Teren, režisér, Mária Terenová, dramaturgička, Anita Tešovičová, spisovateľka, Jarmila Uhrová, publicistka, Viera Václavková, publicistka, Angela Vargicová, speváčka, Ľudovít Vajdička, muzikológ, Zuzana Vošková, lekárka, Dušan Záhorský, publicista, Osvald Zahradník, dramatik a režisér, Pavol Zelenay, hudobný skladateľ a publicista, Tibor Žilka, literárny vedec, Marta Žilková, literárna vedkyňa a kritička

Autor: hr