Aglaja Veteranyi sa dosiaľ slovenskému čitateľovi predstavila titulmi Prečo sa dieťa varí v kaši a Polica posledných vydýchnutí. V poradí v tretej knižke Prečo nie som anjel autorka v duchu hesla Keď budem veľká, stanem sa dieťaťom, demonštruje svoju optiku zraniteľného (a štedro zraňovaného), detsky udiveného subjektu.
Tragika i komika života - aj s jeho dožívaním a koncom v podobe smrti – sa prezentuje bez zbytočných ohľadov. V textoch z pozostalosti autorky sa nedočkáte jemnocitu. Sú plné naliehavej obraznosti, apelov na surreálnu fantáziu, ale aj etiku. Uvažujú o nesmrteľnosti dosahovanej pomocou textu.
Zdeformovali sa do podoby výkriku, zaznieva z nich rozprávka. Obsedantne sa vracajú k cudzine, emigrantskej trpkosti, ale aj k celkom obyčajnej cudzosti vo vzťahoch. Usilujú sa redukovať aj tie najbolestivejšie kopance reality len na stavebné prvky autorkinho jediného príbehu.
Ten sa vinie všetkými jej knihami, v titule Prečo nie som anjel je vyrozprávaný najfragmentárnejšie. Tvrdohlavo, často v kŕči, s vedomím neustáleho pobytu v hraničnej situácii. Svet Aglaje Veteranyi je taký: banalita všedného stereotypu nadobúda nové významy. Niet situácie, čo by sa nepreskupovala do spirituálnej sféry. Prestupujú sa hranice viacerých svetov – premávajú sa nimi nielen ľudia, ale aj anjeli a Boh.
Performerka s pridanou hodnotou bývalej artistky a herečky má zmysel pre šokujúci obraz. Hrá sa s očakávaniami čitateľa. Drsne a zdanlivo priamočiaro ho vedie k poznaniam, ktoré vzápätí vyvráti originálnym protirečením.
Autorka sa nezbavila pasovačky s možnosťami jazyka. Jej rumunské korene ho ani nedovoľujú vnímať inak ako ambivalentne: ako spojenca i nepriateľa.
Veteranyi tematizuje utrpenie, ktoré ju pohlcuje, a predsa sa k nemu odmieta explicitne priznať. Volí radšej sarkazmus. Protirečí tradičnému diskurzu a protirečí aj sama sebe. Mrazí prízračnosťou, no zároveň zabáva presnými postrehmi. Moment podobenstva cítiť z každého jedného riadka o čase, priestore a ich opúšťaní, lebo centrom autorkinej pozornosti je práve rozlúčka s vecami sveta.
Nech je jej spoločenská či morálna kritika akokoľvek strmá, príkra a radikálna, predsa len ju zahaľuje náznak zmierenia. Alebo aspoň boja oň.
Rodená cudzinka Veteranyi vie o črepinách z rozbitých kontúr svojho sveta. Zapodieva sa nimi, analyzuje ich, striedavo úspešne prichádza k zaujímavým výsledkom. Občas teatrálne hlása svoju „anjelológiu“ trpkého osudu, dá sa jej však uveriť.
Ak nie pre iné, tak aspoň pre intenzitu jej variácií na tému „márnosť“. Veteranyi sa literárne zaujímavo ťahá za prsty s večnosťou.
Autor: Zuzana Belková (Autorka je publicistka)
