, významný predstaviteľ slovenskej literatúry a kultúry 20. stor. Po štúdiách na Univerzite Karlovej v Prahe krátko pôsobil v Paríži. Počas vojny sa zúčastnil na SNP, vstúpil do KSČ, po vojne bol novinárom. Začiatkom 50. rokov rozpoznal podstatu komunistickej totality, o čom v r. 1956 v Kultúrnom živote publikoval esej Démon súhlasu. Počas pražskej jari 1968 sa angažoval za demokratizačné zmeny, za čo bol perzekvovaný. Po okupácii vystúpil z KSČ, nesmel publikovať. Až do smrti ho prenasledovali. Publikoval v samizdatoch, stretával sa s českým disentom. Autor novely Panna zázračnica, románov Farská republika, Prvý a druhý úder, Družné letá. Kniha fejtónov a čŕt Ľudia a skutky bola zošrotovaná. Po precitnutí z ľavicových ilúzií napísal novely Rozhovory bez konca, Prútené kreslá, trilógiu Písačky a knihu Navrávačky. Autor cestopisných čŕt, esejí. Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.