žánru označovaného ako magický realismus. Najmä slovo magický je veľmi priliehavé: má neuveriteľne jemný jazykový cit a so slovami doslova čaruje, až sa niekedy môže zdať, že je to na úkor príbehu, respektíve príbehov, lebo Rushdieho knihy, to sú spleti rôzne sa prestupujúcich, dopĺňajúcich, niekedy aj stretávajúcich sa dejov. Tieto príbehy sa čitateľom prihovárajú rôznymi hlasmi: raz je to irónia, satira, komediálne vyznenie, inokedy zas veľmi presné pomenovanie tragickej skutočnosti.“