Manželka je apatická, nemá záujem o spoločné aktivity, ktoré ju predtým tešili. Navyše často, najmä ráno, sa sťažuje na bolesti na hrudi a žalúdka i na celkovú únavu, no rôzne interné vyšetrenia nezistili žiadnu príčinu. Môže ísť o psychický problém?

Tomáš, Bratislava

Termín depresia sa stal všedným slovom v bežnej komunikácii. Spojenie "mám depku" používajú dokonca mladí ľudia, či ešte takmer deti, u ktorých je na prvý pohľad jasné, že od skutočnej depresie majú veľmi ďaleko. Na druhej strane sa môžeme stretnúť s ľuďmi, u ktorých by sa pri odbornom vyšetrení depresia diagnostikovala, ale oni sami ju nevidia. Nevidia ju preto, že nie sú dosť informovaní alebo ju nedokážu vidieť. Smútok, skľúčenosť, stiesnenosť sú pocity, ktoré pozná každý, sú súčasťou nášho života a bolo by ich chybou ihneď označovať za poruchu či chorobu. Depresia ako psychická porucha však tiež nie je mimoriadnym úkazom. Pri analýzach vplyvu ochorení na ekonomické dopady na spoločnosť a kvalitu života ľudí sa depresívna porucha dostáva celosvetovo na popredné miesta, do blízkeho susedstva takých stavov ako sú ochorenia kardiovaskulárneho systému. Podľa výsledkov výskumu výskytu depresie na Slovensku, ktorý sa prednedávnom uskutočnil, sa depresívne príznaky vyskytli v priebehu polroka až 27 percent obyvateľov Slovenska.

Rozhodnutie o tom, kedy je depresia chorobou, si vyžaduje správne diagnostikovanie. Dôležitá je aj skutočnosť, ako depresívny stav prežíva človek, ktorého sa to týka a či to vplýva na jeho bežné fungovanie. Pre stanovenie depresie ako choroby jestvujú kritériá, ktoré posudzujú prítomnosť rôznych príznakov, ich závažnosť a trvanie. K základným príznakom patria depresívna nálada, strata prežívania radosti z rôznych činností a pokles výkonnosti, prípadne zvýšená únava. Depresívna nálada často nemá charakter smútku, tak ako ho poznáme z bežného života. Neschopnosť prežívať radosť, potešenie, býva niekedy ešte dôležitejším znakom depresie ako zmena nálady. Nechuť pustiť sa do novej práce, pocit márnosti napriek tomu, že sa nám darí, výčitky svedomia z toho, že nám stretnutie s blízkymi neprináša radosť.

Depresia nie je len emocionálnym utrpením, ale môže byť sprevádzaná rôznymi telesnými ťažkosťami, hlavne rôznymi bolesťami. Odborná terminológia dokonca pozná termín maskovanej depresie. Pri nej sú telesné ťažkosti v popredí a pacient prichádza opakovane za lekárom so sťažnosťami na bolesti hlavy, chrbta, tlak na hrudníku, zvieranie žalúdka, bolesti vo svaloch a svalovú únavu. Tieto ťažkosti sú často neurčité, menlivé, objavujú sa v určitých časových obdobiach alebo sa zhoršujú vždy ráno. Výskumy ukazujú, že až 70 percent pacientov s depresiou prichádza za lekárom práve s dôrazom na telesné ťažkosti.

Liečba depresie by mala byť riadená odborníkmi. Pri ľahších stavoch a pri depresii, ktorá sa zrozumiteľne viaže na životné okolnosti, obyčajne postačuje psychoterapia. Vo väčšine prípadov je však namieste liečba antidepresívami. Sú to lieky, ktoré ovplyvňujú chemické prenášače v mozgu tak, že zvyšujú ich hladiny. Najdôležitejšie z nervových prenášačov, ktoré zohrávajú úlohu pri rozvoji i liečbe depresie, sú látky nazývané sérotonín a noradrenalín. Podľa vedeckých výskumov ovplyvňujú lieky, ktoré pôsobia na oba tieto prenášače, nielen príznaky depresie, ale aj bolestivé príznaky, ktoré sú s ňou spojené. Ak sa lekár spolu s pacientom rozhodne pre zahájenie liečby antidepresívami, mali by sa dodržať určité zásady. Pacient by mal byť pripravený na užívanie antidepresív v čase najmenej šiestich mesiacov po zlepšení príznakov. Predčasné ukončenie liečby je totiž rizikom pre skorý návrat depresívnych príznakov. V prípade, že sa obdobia depresie opakujú, sú prítomné samovražedné úvahy alebo pokus o samovraždu, či depresia hlboko narúša fungovanie postihnutého v práci a v spoločenských vzťahoch, je namieste dlhodobá, niekedy celoživotná liečba.

MUDr. Ján Pečeňák, CSc., Psychiatrická klinika FN a LF UK Bratislava