Nikto nám nič nepoviea máme vážne obavy. Tak možno zhrnúť postoje ľudíz okolia miesta, kde by mal stáť americký protiraketový radar v Česku.
V okolí Bŕd si na vojakov zvykli. Uprostred vŕškov začínajúcich neďaleko Prahy a tiahnucich sa skoro k Plzni je vojenská oblasť od roku 1926. Cvičila tu československá armáda, Nemci rovnako ako Rusi. V oblasti stále prebiehajú vojenské manévre, cvičia tu ostré streľby raketové jednotky, delostrelci aj letectvo.
Časy sa však menia. V posledných rokoch sprístupňovali verejnosti čoraz väčšie časti oblasti. Neoficiálne do nej chodili miestni už dávno. Vedeli, kedy a kam môžu napríklad na hríby a kedy sa strieľa a kam dopadajú často nevybuchnuté granáty.
„Nikdy som tam nestretol hliadku,“ hovorí starosta obce Trokavec Jan Neoral.
Nepustia nás do lesa
Ľudia z okolia sa obávajú, že o prístup do krásnych lesov prídu. Juhozápadný cíp vojenskej oblasti je predbežne určený ako miesto, v ktorom by mala stáť americká vojenská základňa. A v nej radar, súčasť obranného systému proti raketám zo štátov, ako je Irán. Fungovať by mal asi od roku 2012.
V okolí Brdov je ťažké nájsť človeka, ktorý by americký radar vítal. Hlavne preto, že nevedia, čo ich čaká.
„Nemajú dosť informácií. Aj pri občasných stretnutiach s oficiálnymi činiteľmi sa im dostane iba to, čo majú v novinách,“ hovorí podplukovník Emil Rybárik z veliteľstva vojenskej oblasti. Zdôrazňuje však, že jeho názor nie je oficiálny názor armády.
Nezačnete teraz stavať dom
Dôstojník pochádzajúci zo Žiliny je členom mestského zastupiteľstva v Jinciach. Tam je podľa jeho odhadu proti radaru asi 95 percent obyvateľov. Neistota ohľadom budúcnosti bráni rozvoju obcí, urýchľuje odchod ľudí do miest. „Nezačnem si tu stavať dom, ak neviem, či mi zostane,“ uvádza príklad.
Starosta Neoral je asi najznámejším miestnym odporcom základne. Českí politici a armádni činitelia podľa neho ľuďom bezuzdne luhajú. Radar spôsobí ľuďom v okolí veľa problémov, a pritom neslúži na obranu Česka, ako tvrdia, len Američanov.
Neoral sa vyjadruje expresívne. Asi aj vďaka tomu si u neho novinári na úrade dedinky s 98 obyvateľmi podávajú dvere. Pred SME bol u starostu dánsky denník Politiken.
„Prečo nie. Možno zamestnajú nejakých ľudí, pomôžu obciam,“ hovorí naopak pani Hodková zo susedných Míškov. Je jednou z mála, ktorej radar neprekáža. Ani ona však zatiaľ o základni nič nevie.
V Trokavci na nové pracovné príležitosti neveria. „Nebudú si tu kupovať potraviny, aby ich napríklad nikto neotrávil, všetko si radšej privezú a nebudú si tam nikoho púšťať,“ hovorí Alena Kordová.
Nedôverujú ani sľubom, že základňa prinesie do oblasti investície. „Všetko možné nasľubovali. Chcú si tým len podplatiť starostov, aby s tým súhlasili,“ hovorí Vlastimil Rybáj.
Američania komunikujú viac
Nedostatok informácií a ignorovanie obáv miestnych ľudí úradmi je podstatou väčšiny sťažností. „Američania s nami komunikujú viac ako vlastná vláda,“ povedal v Českej televízii Josef Řihák, opozičný starosta neďalekého mesta Příbram.
Podplukovník Ladislav Košner z generálneho štábu armády popiera akékoľvek negatívne dosahy radaru na okolie. Pre konkrétne detaily však odkazuje na webové stránky americkej Agentúry pre protiraketovú obranu, kde sú štúdie o podobnom radare na jednom z Marshallových ostrovov v Tichom oceáne.
„Je to malý ostrov, žije tam štyritisíc obyvateľov a žiadne negatívne dosahy tam radar nemá,“ tvrdí Košner.
Presnejšie informácie o radare v Česku podľa neho budú, až keď sa určí, aký presne bude a kde bude stáť.
Trokavec je prvá dedina, ktorá bude mať o radare referendum. Aj keď vedia, že hlasovanie túto sobotu nemá žiadny právny dopad a pre politikov nie je záväzné.
„Chceme ukázať našej vláde, že nemôžu rokovať o nás bez nás,“ hovorí Neoral. Je hrdý najmä na to, že svojím príkladom strhli iné dediny, v ktorých sa pravdepodobne referendum tiež uskutoční.
Do poslednej kvapky krvi proti
Starosta Jan Neoral sa vraj s radarom nikdy nezmieri.
Čoho sa obávate?
„Po prvé vysťahovania. Keď vojenskú oblasť zabral Hitler, vysťahoval niekoľko dedín. Okolo roku 1950 to dokončili komunisti, vysťahovali bez milosti 320 rodín. Ak to tu postavia a po čase zistia, že má nejaké negatívne dosahy, kvôli nám už ho nezbúrajú. Radšej nás vysťahujú. Tiež to môže privolať rakety ruské a tých banditských štátov. Nevieme, či ruský generáli iba blufujú. Je tam dosť bláznov. Do tretice, podľa odborníkov radar môže do piatich kilometrov rušiť televízie, do desiatich rádio a mobily. Máme tu veľa babiek, pre ktoré je mobil jediným spojením so svetom. Nosia ho všade, aby si mohli privolať pomoc. Prečo sa máme pre hlúpy radar vzdať vymožeností 21. storočia?“
Ak radar postavia, čo bude?
„Budeme veľmi zlí, budeme demonštrovať a žiadať kompenzácie. Ak bude radar rušiť televíziu, chceme všade káblovú. Ak nebudú fungovať mobily, nech zavedú do každej domácnosti telefón a nech ho platia. Chceme vodovod, čističku, kanalizáciu. Ak nám poničili život, nech urobia niečo pre to, aby sme žili zdravšie. Dopredu to však nehovoríme, to je porazenecká politika. Do poslednej kvapky krvi budeme bojovať proti radaru.“
O americký radar by mali záujem aj Briti či Dáni
Časť Európy považuje americký protiraketový systém za dobrú ochranu.
Väčšina obyvateľov Českej republiky podľa nedávnych prieskumov protiraketový radar na svojom území nechce. Podobne by prieskum pravdepodobne dopadol aj vo Francúzsku či v Grécku. V Európe sú však aj krajiny, ktoré by americký radar Čechom a Poliakom rady prebrali. Záujem účastniť sa budovania protiraketového dáždnika prejavila najmä Veľká Británia, hlavný európsky spojenec USA, ale aj Dáni.
Podľa analytikov je to najmä dôsledok obáv z krajín ako Severná Kórea a Irán, ktoré tvrdohlavo pracujú na jadrovom programe. „Je to všetko dôsledok Iránu,“ povedal Christian Science Monitor britský analytik Tim Williams. Irán už skúšal aj rakety, ktoré môžu doletieť do Európy.
O tom, že hrozba raketového útoku nie je iba virtuálna, hovoril generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. V rozhovore pre Financial Times povedal, že systém by mal chrániť určite celú Európu, aby nevznikli dve kategórie, chránených a menej chránených štátov.
Mirek Tóda
Autor: Brdy
