Zásadné rozhodnutie padlo pred niekoľkými dňami. Špičkoví predstavitelia kresťanských a sociálnych demokratov sa dohodli na balíku sociálnych opatrení: v niektorých vybraných brandžiach uvoľnia cestu na zavedenie minimálnej mzdy, budú sa zasadzovať za štátne subvencovanie extrémne nízkych zárobkov a sprísnia zákonné predpisy ohľadom „zárobkovej úžery“.
Minister práce a sociálny demokrat Franz Müntefering vyhlásil, že pracuje na rámcových predpokladoch pre minimálnu mzdu v desiatich odvetviach. Ako príklad uviedol mäsospracujúci priemysel, poľnohospodárstvo, gastronómiu, maloobchod či poštové služby. Na jednej strane síce v denníku Bild-Zeitung priznal, že zavedenie minimálnej mzdy môže v niektorých prípadoch viesť k zdraženiu služieb. Zdôraznil však, že jednoznačnou ťažiskovou úlohou je odbúrať prinízke zárobky, odporujúce dobrým mravom. Na konkrétnej výške minimálnej mzdy v príslušnom odvetví sa musia dohodnúť odborári a zamestnávatelia. Podľa ankety inštitútu Forsa súhlasí so zavedením minimálnej mzdy takmer 75 percent Nemcov.
Kresťanskí demokrati favorizujú štátne subvencie pre málo zarábajúcich spoluobčanov, ako sa praktizujú napríklad v Spojených štátoch. V nedávnom koaličnom kompromise presadili, že štát bude subvenciami podporovať občanov s nízkymi mzdami, nachádzajúcimi sa pod úrovňou podpory v nezamestnanosti. Mnohí ekonómovia, napríklad mníchovský profesor Hans-Werner Sinn, uprednostňujú tento model, lebo takéto dotovanie znižuje pracovné náklady firiem a prispeje k ďalšiemu poklesu nezamestnanosti.
Tretím zamýšľaným vládnym opatrením je sprísnenie právnych predpisov ohľadom výšky zárobkov v podnikoch, ktoré nie sú viazané tarifnou zmluvou. Dosiaľ všeobecne platí, že služba a protislužba nesmú byť „v očividnom nepomere“ a že jedna zmluvná strana nesmie „využívať tieseň alebo neskúsenosť obchodného partnera na jeho vykorisťovanie“. Podľa Spolkového súdneho dvora odporuje mzda dobrým mravom, keď je o viac ako tretinu nižsia oproti zárobku, dohodnutému v kolektívnej zmluve.
