obklopovali ôsmi bodyguardi ministerstva vnútra, ktorí najsledovanejšieho spisovateľa na svete strážili ako oko v hlave. Medzierka v nepriestrelnom pancieri sa objavila po utorňajšom obede, ktorý Rushdie absolvoval s britským veľvyslancom v ČR a osobnosťami literárneho života – spisovateľmi Arnoštom Lustigom, Ivanom Klímom, riaditeľom festivalu Michaelom Marchom a austrálskym básnikom žijúcim v Prahe Lousom Armandom. Vtedy poskytol denníku SME exkluzívny rozhovor.
Pred obedom ste sa stretli s prezidentom Havlom. O čom ste sa rozprávali?
„Keďže bolo pekné počasie, Václav Havel navrhol, aby sme sa stretli na nádvorí Pražského hradu. Ukázal mi Prahu nad Novými zámockými schodmi, kde sme spomínali na naše stretnutia spred ôsmich a troch rokov. Niekoľko minút sme debatovali o Festivale spisovateľov. On sa opýtal na moju novú knihu a ja jeho, či ešte nie je z prezidentovania unavený.“
Čo odpovedal?
„Že sa teší, keď začne opäť písať.“
V Prahe ste sa veľmi často pohybovali po verejných miestach. Nebáli ste sa o svoj život?
„Toľko ochrancov okolo seba som nemal už dlho. Dokonca som si počas uplynulého roku v Spojených štátoch myslel, že sa na mňa už zabudlo. Že fatva trvá, si uvedomujem, len ak prídem niekam na návštevu.“
Niektorí ľudia tvrdia, že vaše Satanské verše popierajú existenciu zla. Je to pravda?
„Nie je žiadnou novinkou, že zlo existuje. Dá sa s ním stretnúť každý deň. Lenže tento problém sa teraz vníma príliš stereotypne. Rozoznať dobro od zla je stále ťažšie.“
O čom teda sú Satanské verše?
„Veľmi ma prekvapovalo, čo som o Satanských veršoch čítal v novinách a počul od iných ľudí. S knihou, ktorú bolo možné kúpiť si v kníhkupectvách, to nemalo vôbec nič spoločné. Jedným z rysov Satanských veršov je, že vlastne ide o komický román. A toto si takmer nikto nevšimol. Navyše je vo väčšej miere o Londýne a vysťahovalcoch než o islame.“
Ako sa zmenil váš život po Satanských veršoch?
„Je ťažké odlíšiť, čo sa stalo pre Satanské verše a čo by sa v mojom živote pravdepodobne prihodilo aj tak. Pochopiteľne, bol som mladší, mal som omnoho viac vlasov a fajčil som. Teraz som zostarol, vypadali mi vlasy a nefajčím. Ale vážne. Samozrejme, bola to hlboká skúsenosť. Spoznal som najhoršie stránky ľudskej povahy, ale aj tie najlepšie. Mnohí ľudia ma podporovali a pomáhali mi. Na celom svete sa konalo množstvo akcií na moju podporu. Okrem toho mi reakcie na Satanské verše pomohli v tom, že som si ujasnil, za akými hodnotami stojím.“
Vaša diskusia so spisovateľmi v Štúdiu Ypsilon bola poriadne iskrivá. Naozaj platí – čo spisovateľ, to názor?
„Pre mňa to bolo veľmi poučné. Dozvedel som sa názory svojich kolegov, s ktorými nemusím súhlasiť, ale rešpektujem ich. Myslím, že stretnutie malo svoj zmysel. Ak ničím iným, tak svojou provokáciou – aspoň nútilo publikum uvažovať.“
Leitmotívom diskusie bol pád humanizmu. Aké podoby má humanizmus na začiatku tretieho tisícročia?
„Je ich veľa, ale stále som presvedčený, že sledujú tradičné ľudské hodnoty. Možno sa občas zdá, že humanizmus stráca obsah. Potom však zasiahne ľudská povaha a opäť ukáže svoju prívetivú dušu.“
ĽUDO PETRÁNSKY
