Nepredstaviteľné ani ako vtip? Nie, je to analógia jednej z bizarností, ktorú podriadení Mareka Maďariča navrhli do zákona o koncesionárskych poplatkoch.
Alebo iné: V jeden pekný deň zaklope u bratislavského šéfa Volkswagenu úradník s požiadavkou, aby mu predložil kompletnú účtovnú agendu podniku. Na otázku prečo odpovie, že mu to prikázal šéf jeho úradu, lebo sa mu nezdalo, že podnik platí dosť koncesionárskych poplatkov.
A aby šéf Volkswagenu náhodou nebol vyľakaný, úradníček mu vysvetlí, že všetko, čo sa pri výkone svojej funkcie vyberača poplatkov za televíziu a rozhlas dozvie, si nechá pre seba.
Nie, ani toto nie je preháňanie, ale reálne možná situácia, ktorú návrh zákon pripúšťa. A nehrozí to len Volkswagenu, ale akémukoľvek podniku.
Ľudia z médií a kultúry majú často problém reálne vnímať vážnosť svojej osoby a práce. Potom im napríklad príde normálne, aby ich potrebu niečím sa živiť riešili verejnoprávne médiá tým, že im dajú robotu. Volá sa to vytváranie tvorivého priestoru.
Takí ľudia sa nepozastavia nad nápadom, že na výber verejnoprávnej dane v ročnej výške stotiny štátneho rozpočtu treba vytvoriť osobitný úrad.
A nech má hoci aj orwellovské právomoci. A nech je svetovým unikátom napríklad aj vyberaním dane vopred.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME