Máte obavy o budúcnosť americkej konkurencieschopnosti?
Srikanth Ragunathan, Irwin, Pensylvánia, USA
„Áno, a vznikli len nedávno. No nie pre štandardné dôvody, ako sú deficity, nízkonákladová čínska produkcia alebo pirátstvo duševného vlastníctva. Nazdávame sa, že tieto problémy do značnej miery zlepšia trhové, politické a právne sily.
Nie, máme vážne obavy o americkú konkurencieschopnosť a o to, že ju zadupe čosi, o čom akoby sa vôbec nehovorilo: zákon o zamestnaneckej slobodnej voľbe, ktorý si teraz rafinovane prerýva cestičku cez Kongres USA. Ak sa to podarí, prekvitajúce americké hospodárstvo narazí na rovnocenného protivníka.
Názov tohto zákona je číra propaganda. Nezavedie slobodu alebo sebaurčenie na pracoviská. Zavedie skôr zastrašovanie a nátlak zo strany odborárskych organizátorov, ktorí po prepade takmer do úplného zabudnutia vidia veľkolepú novú cestu k miliónom členom platiacich príspevky.
Ich kampaň by mohla spustiť príval syndikalizácie v celom americkom priemysle a časom návrat do stavu, ktorý dostal Ameriku na kolená koncom 70. a začiatkom 80. rokov, a ktorý dnes ochromuje veľkú časť európskeho obchodu.
Pozor, nedajte sa pomýliť. Nie sme jednostranne proti odborom. Jasné, ak je firma bežne nespravodlivá alebo nerozumná, zaslúži si po prstoch od zamestnaneckej organizácie. No problém s odbormi spočíva v tom, že svojvoľne zabíjajú produktivitu aj vtedy, keď firmy poskytujú dobré mzdy, výhody a pracovné podmienky. Nie je ničím nezvyčajným v podniku, ktorý zamestnáva odborárov, že radšej zastaví výrobu, akoby dovolil nečlenovi odborov otočiť vypínačom. Také čosi môžu urobiť len elektrikár-odborár alebo dielňový údržbár.
Presvedčovanie v kuchyni
Dnešné firmy si však nemôžu dovoliť takúto úzkoprsú byrokraciu a nemôžu si dovoliť ani ďalšie excesy, ktoré odbory tak často páchajú. V globálnej ekonomike sa však musia prepracovať cez tieto názorové rozdielnosti nie ako súperi, ale ako partneri.
Zákon o zamestnaneckej slobodnej voľbe to podkopáva. Ukážeme vám ako. Keď chcú dnes odborári založiť vo firme organizáciu, požiadajú každého pracovníka, aby podpísal kartu na znak podpory. Ak tak urobí minimálne 30 percent zamestnancov, možno zvolať voľby pod federálnym dohľadom, pričom sa využije jeden z najuctievanejších mechanizmov v demokracii - tajné hlasovanie. Zamestnanci môžu voliť podľa vlastného svedomia, bez strachu z pomsty odborových predákov či vedenia firmy.
Podľa zákona o zamestnaneckej slobodnej voľbe je to naopak, všetkým organizátorom na založenie odborov stačí, ak získajú podpísané karty od 50 percent zamestnancov plus jednej osoby. Už žiadne tajné hlasovanie. Miesto neho zamestnancom pravdepodobne niekto zavolá a bude na nich naliehavo apelovať, alebo – ešte horšie – doma ich navštívi malý tím predákov. Budú sedieť za kuchynským stolom a vášnivo predkladať svoje argumenty. Potom zamestnancovi posunú kartičku a pero. Kto ich odmietne, kto by vôbec mohol?
Vitajte späť, odbory
Prívrženci odborov vám povedia, že nebudú zamestnancov zastrašovať, že to vedenie firmy ich stále zastrašuje, lebo hrozí prepustiť tých, ktorí odhlasujú odbory. Nepochybne, aj to sa môže diať. No existujúci systém má proti tomu bezpečnostné opatrenia vrátane veľkých pokút pre podniky, ktoré porušujú pravidlá.
Vytrvalé napredovanie zákona o zamestnaneckej slobodnej voľbe je však nezadržateľné. Takže čoskoro, ak sa nepostaví na odpor dosť šéfov podnikov a zákonodarcov, môže ľahko nastať situácia „Vitajte späť, odbory“ a „Zbohom, americká konkurencieschopnosť“.
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes. com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli.
