Prišiel som tam ráno, do uzavretého areálu mimo mesta, v ktorom sa nesmelo ani parkovať. Privítal ma pacient, čo mal akurát službu na vrátnici. Vôbec mi nepripadal ako narkoman či alkoholik, skrátka mladý sympaťák. V prijímacej kancelárii som bol asi polhodinku. Potom som šiel na druhé poschodie, vybral si izbu a ubytoval sa. Plný počet pacientov je 32, keď som nastupoval po novom roku tak nás bolo okolo 16. Alkoholici, toxici a gambleri, všetci spolu.
Budíček býval o 6:30 (v nedeľu o 7:00), umyl som sa a išiel na rozcvičku, po nej nasleduje 20 minút cvičenia na čerstvom vzduchu. Upratať izbu, dať dokopy kúpeľňu, raňajky, lieky a potom ranná komunita.
Komunita je zaujímavá vec, stretnú sa tam všetci pacienti a personál a debatujú na určitú myšlienku dňa. Každý deň má človek šancu vyjadriť sa a dozvedieť sa názor druhých. Ranná komunita trvá približne hodinku, potom je pauza a pokračuje sa podľa rozvrhu. Pacienti sú rozdelení do troch skupín. Tá začiatočnícka ma viac pracovnej terapie, ostatné dve viac skupín s psychológom. Skupiny boli asi najlepšie. Boli sme tam šiesti až deviati pacienti a psychológ. Vždy je to o niečom inom, niekedy sa číta životopis, alebo sa bavíme o konkrétnej téme, na ktorú sme písali prácu, alebo o konkrétnom človeku či probléme.
Po prvej aktivite (napr. skupine) býva o dvanástej obed a potom ďalšia aktivita. Buď pracovná terapia, alebo šport, arte terapia (napr. kreslenie) alebo relaxácia pri hudbe a autogénny tréning. Potom sa ide na hodinovú prechádzku, nasleduje tretia aktivita a hodina voľna, keď som si čítal knihu alebo hral pingpong. Na záver je večerná komunita, kde sa zas všetci stretnú a rozprávajú o svojich pocitoch dňa. Každý deň sa píše denník, raz týždenne sa píše práca na určitú tému a raz týždenne je prednáška na tému spojenú so závislosťou.
Keď som raz do toho vhupol, čas sa rozbehol a ja som neveriacky rátal dni. Ubehlo to tam rýchlo, aj keď som tam nebol do konca, teda nedokončil som regulárnych desať týždňov liečby. Centrum pre liečbu drogových závislostí je výborné miesto pre utrápených ľudí, ktorých trápi choroba, závislosť, a chcú si pomôcť. Je to spaľovňa problémov, ale závisí od každého, kam až v úprimnosti k samému sebe dôjde a čo si z toho celého odnesie.
Som trošku sklamaný nad úrovňou predsudkov a odsudzovaním závislých ľudí. Keď niekto nešportuje a veľa fajčí, môže si spôsobiť napr. srdcovo-cievne ochorenie a keď ide na liečenie, ľudom je ho väčšinou ľúto. Ked niekto veľa pije a stane sa z neho alkoholik, chorý, ktorý potrebuje pomoc, väčšina ho odsúdi, vysmeje sa mu, zavrie za ním dvere. Ja som sa tam bavil, rozmýšľal nad sebou a snáď sa aj zlepšil. Preto ma tak prekvapili tie posmešné úškrny chalana, ktorého som predtým považoval za rozumného, keď som ho stretol pred školou. S liečením som bol veľmi spokojný a dúfam, že veľa ľudí, ktorí majú problém so závislosťou, si budú chcieť pomôcť a na liečenie pôjdu. Nie je to žiadna basa, aj keď má svoje pravidlá.
Autor: Branislav Petríček
