Ladislav Simon je tenisový tréner, ktorý sa venuje úspešnému juniorovi Martinovi Kližanovi.

Podľa neho rodič zohráva pozitívnu úlohu hlavne na začiatku, keď je dôležitým hnacím motorom. Chodí na tréningy, na turnaje, obetuje voľný čas.

„Nezdá sa mi však dobré, ak rodič hneď v počiatkoch obetuje profesiu, svoj život a začne žiť tenisový život svojho dieťaťa. O to viac je potom frustrovaný, keď zistí, že dieťa sa medzi najlepších nedostane. Potom začne obviňovať všetko a všetkých naokolo. Lenže nie každý má na to, aby bol v úzkej svetovej špičke. Viem, že to môže to byť ťažké, ale rodič si musí život vybalansovať tak, aby sa venoval svojmu dieťaťu, ale nezabúdal ani na seba.“

Tenisoví tréneri sa stretávajú so situáciou, keď si rodič myslí, že vie všetko lepšie. „Keď prídu prvé turnaje a prvé úspechy, dostane sa do tenisového kolotoča, zachutí mu to a veľmi ťažko sa odosobňuje. Môže prepadnúť pocitu, že je potrebné, aby rozprával do všetkého. Aj do práce trénera.“

Aj v našom tenise sú prípady, keď bol trénerom rodič a dieťa uspelo. „Ak takýto vzťah funguje, je to fajn. Pretože rodič pozná svoje dieťa po psychickej stránke najlepšie, môže nájsť optimálnu cestu. Ak by však malo dochádzať k nedorozumeniam, tak to nie je dobrá perspektíva. Ako dieťa dospieva a postaví si hlavu, že chce iného trénera, môže to byť pre rodiča problém. Má pocit, že on ho vypiplal a šľahačku zlíže niekto druhý,“ vysvetľuje Simon.

Dodáva, že téma „tenisových otcov“ sa niekedy nesprávne interpretuje. „Otec nemusí byť úplne ten najlepší tenista, aby zvládol nadhadzovať svojmu dieťaťu loptičky. To platí len spočiatku. Postupom času tak či tak vstupujú do hry iní tréneri alebo sparingpartneri, ktorí sa podieľajú na raste hráča.“