Slovenské občianske združenie Človek v ohrození pomáha už takmer rok pri dodávkach humanitárnej pomoci obyvateľom vojnou zničeného Čečenska. V spolupráci s partnerskou českou organizáciou Člověk v tísni od septembra pravidelne zásobuje 40-tisíc ľudí v Groznom základnými potravinami, mydlom a pomáha pri oprave škôl a striech domov. Slováci prispeli sumou 200-tisíc korún, ktorá sa vyzbierala na účet SOS Čečensko. Pracovník združenia PATRIK KOŠICKÝ je na Kaukaze už sedem mesiacov.
* Čo sa za tento čas zmenilo? Aká je tam situácia?
„V novembri a v decembri boli v Groznom častejšie bombové atentáty na vojenské kolóny, údajne zo strany čečenských partizánov.“
* Vášho amerického kolegu Kennyho Glucka uniesli. Stalo sa to v nebezpečnej oblasti? Kto ho mohol uniesť?
„Mohli to byť vahábisti, ale na teórie je ešte priskoro. Miestni obyvatelia hovoria, že keby Rusi chceli, neprekĺzne do Čečenska ani jeden partizán. Uniesli ho na ceste na Staryje Atagi, kde už boli únosy v minulosti, ale nie je až taká nebezpečná ako Šali či oblasť Vedena. Ešte v decembri tade šiel náš konvoj so stavebným materiálom. Prešli sme bez problémov. Už koncom roka tam však ozbrojenci zastavili konvoj Lekárov bez hraníc a hľadali nejakého cudzinca, Američana. Práve tento človek nás všetkých obchádzal a upozorňoval, že sa niečo môže stať. Takýto únos sa očakával dlhší čas a podľa miestnych to odteraz môže byť na dennom poriadku.“
* Koľko je v oblasti cudzincov? Ste v kontakte, viete o sebe?
„Po lete bola situácia pomerne pokojná a začali tam pracovať nové humanitárne organizácie. Podľa môjho odhadu môže byť v oblasti najmenej tridsať cudzincov.“
* Máte vlastnú ochranku?
„V Ingušsku nás chránia väčšinou naši vlastní miestni spolupracovníci. Na území Čečenska využívame čečenskú políciu, najmä z Grozného. Čaká nás na hranici, vyzdvihne a sprevádza nás na ceste do Grozného aj naspäť.“
* Ako spolupracujete s ruskými úradmi?
„Oni určujú podmienky na dovoz pomoci. Ich predstaviteľ dozerá na nakladanie s nimi na území Ruska, potom zapečatí kamióny. Tri mesiace sme nemali nijaké problémy s dopravou do Grozného - to znamená, že sa snažíme my aj oni, hoci niekedy je to vyhrotené, najmä pri prechode strážnych postov.“
* Ešte sa na nich vyberá „mýto“?
„Samozrejme. Ale väčšinou len od miestnych ľudí. My na to nie sme ochotní pristúpiť a vedia to o nás. Od októbra sú na postoch, aspoň v Groznom, aj čečenskí strážcovia, ktorým záleží na tom, aby sa pomoc dostala na určené miesto.“
* Ako sa žije v Groznom?
„Začali pracovať univerzity, ale začiatkom decembra pri prestrelke medzi ruskými vojakmi a čečenskými ozbrojencami zahynulo deväť nevinných študentov. To bol veľký šok. Ľudia žijú biedne, ale usilujú sa zostať a žiť doma.“
* Ako na vás vplýva dlhý pobyt na takomto mieste?
„Väčšina tých, s ktorými som sa zhováral, sa tam už nechce vrátiť. Nie je to náročné fyzicky, skôr psychicky. Ale ak by som mohol, ešte tam zostanem.“
BAŠA JAVŮRKOVÁ
