BRATISLAVA. ŽILINA. Kia šikanuje našich členov, tvrdia odborári. Predseda Odborového zväzu Kovo Emil Machyna povedal, že v automobilke sa „členstvo v odboroch trestá“. Ako príklad spomína funkcionára odborov, ktorý vedeniu podniku odovzdával návrh kolektívnej zmluvy. „Zmluvu nechceli prebrať a poslali ho na právne oddelenie. Odtiaľ zasa na podateľňu. Kým to obišiel a vrátil sa do práce, čakal ho list, že neskoro prišiel na pracovisko.“
Vedenie Kia hovorí, že vie len o siedmich odborároch v spoločnosti. Machynove výroky považujú za nepravdivé a zavádzajúce. Hovorca Kia Dušan Dvořák tvrdí, že spoločnosť poskytuje zamestnancom nadštandardné podmienky a „možno aj preto je záujem o členstvo v odboroch nízky“.
Predák odborového zväzu Kovo pre žilinský kraj Augustín Pecko vedeniu Kia vyčíta, že nerokuje so zástupcami Konfederácie odborových zväzov. „Od vytvorenia odborov ubehli tri mesiace a doteraz sa s nami nestretli.“ Na budúci týždeň chcú odborári do závodu vyslať svojho bezpečnostného inšpektora, ktorý by mal posúdiť pracovné podmienky vo fabrike. „Ak ho nevpustia do areálu, pristúpime k tvrdším krokom.“
Riaditeľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia Ján Košturiak, ktorý s kórejskými firmami spolupracuje, obavy odborárov chápe. „Je to priepastný rozdiel v kultúre i spôsobe práce.“ Kórejčania sú podľa neho v práci od rána do noci a firmy často fungujú na armádnych princípoch. „Prístup: keď sa ti nepáči, nájdeme si iného, môže byť pre slovenskú mentalitu problémom.“
Odborári tvrdia, že nielen Kia, ale aj iné juhokórejské spoločnosti pôsobiace na Slovensku sa k svojím zamestnanocm nesprávajú korektne.Pecko spomína príklad juhokórejskej firmy Donghee sídliacej v Strečne, ktorá na jeseň údajne prepustila majstra výroby len za to, že sprostredkoval stretnutie zamestnancov s odborovým predákom.
Výpoveď za stretnutie s odborárom?
„Požiadal ma, či by som ľuďom vo fabrike mohol vysvetliť rozdiel medzi zamestnaneckou radou a odbormi. Hodinu po mojom stretnutí so zamestnancami volal, že mu oznámili, aby si na druhý deň prišiel po výpoveď,“ tvrdí Pecko. Meno prepusteného zamestnanca však nepovedal.
Katarína Čechová z personálneho oddelenia Donghee povedala, že si na „taký prípad nepamätá“.
Zamestnancom vieme pomôcť
Vedúci oddelenia pracovnoprávnych vzťahov Inšpektorátu práce v Žiline Anton Hartel hovorí, že ak má zamestnanec pocit, že jeho práva boli dotknuté, môže sa obrátiť na inšpektorát alebo na súd.
„My sa budeme zaoberať každým prípadom, pri ktorom boli porušené pracovnoprávne predpisy ustanovené zákonníkom práce, alebo záväzky vyplývajúce z kolektívnej zmluvy,“ povedal.
Medzi základné zásady zákonníka práce patrí aj právo na odborovú činnosť.
„To znamená, že zamestnanec nemôže byť pre členstvo v odboroch znevýhodňovaný,“ dodáva.
Stĺpček Ivana Štulajtera
V utajení
Odbory v automobilke Kia nechcú zverejniť mená svojich členov. Takto ich vraj chcú chrániť pred prípadným prepustením. Odborárov „v podzemí“ je asi tristo.
Tristo ľudí z celkového počtu zhruba dvetisíc zamestnancov závodu svedčí o relatívne malej odborárskej bunke, ale o veľkom probléme automobilky, keby ich za naplnenie ústavných práv poslala k vode. Aj Kórejčania majú právne oddelenie.
Navyše, ľudia schopní a ochotní pracovať sú uprostred narastajúceho hospodárskeho lomozu úzkoprofilovým tovarom. Automobilky si môžu hromadné prepúšťanie ľudí dovoliť, keby im uviazol odbyt, nie pre ich členstvo v odboroch.
Ponosy odborárov by mali azda väčšiu váhu, keby v týchto dňoch neviedli zápas o staronovú tvár Zákonníka práce. Zlé zaobchádzanie s predákmi vo firmách sa im teraz hodí a môže sa i trošku presoliť.
Napokon sa ukázalo, že problém v Kia vznikol ťažkosťami okolo doručenia návrhu kolektívnej zmluvy. Verejnosť už teraz vie, že správna cesta je cez podateľňu.
Kórejské móresy.