Začínal ako distribútor živnostník. Teraz vedie firmu Eurobal s ročným obratom okolo tristomiliónov korún. Jána Filca poznajú ľudia predovšetkým ako hokejového trénera, ktorý v roku 2002 vybojoval so slovenskou reprezentáciou na svetovom šampionáte v Göteborgu historické zlato. Úspešné podnikanie ani výsledky s národným mančaftom však nie sú tým, po čom v živote najviac túžil a na čom si zakladal. „To najpodstatnejšie, o čo som sa snažil, je, že som chcel byť dobrým otcom,“ hovorí.
Nepatrí medzi tých, čo s nostalgiou spomínajú na staré časy. Pred rokom 1989 mal na 6 rokov zákaz cestovať do zahraničia. Dôvody: brat v emigrácii, nereagoval na ponuky vstúpiť do komunistickej strany. „Nebol som stotožnený s minulým režimom. Nedával priestor na rozvoj osobnosti. Potláčal všetko, čo bolo iné, výnimočné a čo vytŕčalo z radu.“
Začalo sa to haváriou
Po „zlatom“ šampionáte sa s trénerstvom úplne rozišiel. Popri vedení firmy sa však stále angažuje v športe. V Slovenskom zväze ľadového hokeja je viceprezidentom pre mládež a šéfuje Slovenskej únii športu. To si vyžaduje, aby človek mal „dobrý manažment viacerých priorít, teda schopnosť prepájať z jednej oblasti na druhú“.
Začiatky jeho podnikania sú späté s autonehodou. V jeden júnový piatok v roku 1992 sa rozhodol, že na Fakulte telesnej výchovy a športu dá výpoveď. „V sobotu ráno som si sadol do auta, išiel som so synom k mame. Na križovatke Mierovej a Hraničnej ulice ma z vedľajšej cesty trafil taxikár a rozmlátil mi nielen auto, ale aj nás. Boli sme na tom dosť zle.“ Zvažoval, či to nebol signál „zhora“, aby sa do podnikania nepúšťal. Nakoniec sa rozhodol, že do toho ide.
Zo živnosti eseročka
Podnikať začal, aby zvýšil príjem rodiny a mohol podporovať športové aktivity detí. Z učiteľského platu na Fakulte telesnej výchovy sa to nedalo. Na začiatku 90. rokov bol na trhu bol nedostatok jednorazových umelých riadov. „Videli sme v tom perspektívu, tak sme sa s manželkou do toho pustili.“
Postupne sa zo živnosti vytvorila eseročka s medzinárodnou účasťou. Pôvodne mala firma na Slovensku aj s Filcom štyroch zamestnancov, dnes je ich do 60. Medzitým však materskú spoločnosť, ktorá sídlila vo Francúzsku, prevzala nadnárodná firma BUNZL, ktorá patrí medzi najväčšie outsourcingové spoločnosti na svete. „Zo spoluvlastníckeho postavenia som prešiel do polohy riaditeľa, generálneho manažéra a konateľa tejto firmy na Slovensku.“
Keď začiatkom 90. rokov zakladal firmu, nepostavil ju na odborníkoch a skúsených manažéroch. „Osadenstvo firmy sa sformovalo skôr na vzťahoch, ako na profesijných základoch.“ Ľudia získavali kvalifikáciu v práci pre firmu. Medzi zamestnancami sa vytvorili dobré vzťahy, nielen pracovné, ale aj ľudské. Sú základom úspechu a fungovania firmy.
Ak sa ľudia vo firme cítia dobre, hovorí Filc, podávajú lepšie výsledky. Má z toho prospech firma aj majitelia. „Ľudia u nás zotrvávajú, hoci je veľa problémov, tlakov, a všetkého, čo je spojené s obchodom. Mám pocit, že je to aj preto, lebo naše vzťahy sú lepšie, ako zvyčajne na pracoviskách bývajú.“
Ľudí treba slušne zaplatiť
Podľa Filca je taktiež dôležité, aby ľudia mali jasne zadefinované postavenie vo firme, právomoci, povinnosti a mali by byť primerane zaplatení. „Pokiaľ človek vidí, že slušne zarobí, firme to vráti v tom, že sa stáva z neho profesionál, študuje, hľadá informácie a zlepšuje vzťahy so zákazníkmi.“
Filc je rodinný typ. „Vplýva na to aj spôsob myslenia ovplyvnený vierou v Boha a rešpektovaním základných kresťanských hodnôt, ktoré, žiaľ, v súčasnosti v našej spoločnosti strácajú svoju dôležitosť.“ S deťmi trávil veľa času na športoviskách. Dcéra bola úspešná moderná gymnastka. Syn ešte donedávna chytal v najvyššej hokejovej súťaži v Čechách.
Za to, že mohol rozbehnúť firmu a neskôr, keď už fungovala, venovať sa aj hokeju, vďačí Filc najmä manželke. Kariéru prispôsobila potrebám rodiny. „Dvakrát opustila zamestnanie, kde mala priestor na rozvoj, aby mohla venovať viac času rodine. Toto bol z jej strany ústretový krok a vážna obeť, aby nám veci fungovali.“
Ako hokejový tréner sa musel naučiť žiť s veľkými úspechmi, ale aj so sklamaniami. Predtým, ako s reprezentáciou získal vo švédskom Göteborgu zlato, zažil veľký pád na olympiáde v americkom Salt Lake City. „Zrejme mi pomohlo, že sa striedali úspechy s neúspechmi, človeka to udrží nohami na zemi.“
„Zlatý hokejový sen sa mi naplnil vďaka hráčom, ich hokejovej aj osobnej kvalite a prístupu k reprezentácii.“ Chceli dokázať, že mužstvo nepatrí do suterénu, v ktorom sa ocitlo po olympiáde. „Vnútorný duch a viera v kvalitu, ktorú sme v priebehu šampionátu dokázali dať dohromady, rozhodli, že sme okrem iných mužstiev porazili v semifinále aj Švédov, ktorí boli v domácom prostredí mimoriadne silní.“
Z extrému do extrému
Nemá zvláštny vzťah k politikom, hoci mnohých z nich pozná. Predchádzajúcej Dzurindovej vláde vyčíta, že „pozabudla na to, že tu je skupina ľudí, ktorá je nevyhnutne sociálne odkázaná, a treba im venovať pozornosť“. Ficova vláda však podľa neho prešla do opačného extrému.
Nepáči sa mu návrh Zákonníka práce, lebo presahuje rámec prijateľný pre podnikateľov. „Pre mňa, ako zamestnávateľa a spolutvorcu hodnôt je zarážajúce, že nás chce niekto vylúčiť z rozhodovania o tom, ako majú zamestnanci vykonávať svoju činnosť.“
Viac na www.leaders.sk
