BÁTKA. BRATISLAVA. Nórske médiá informovali o skupine našich hudobníkov ako o slovenských Rómoch, ktorí prišli do Trondheimu žobrať. Nežiadali o azyl. Ako pouliční hudobníci si chceli len zarobiť. Späť na Slovensko chceli priniesť 20-tisíc nórskych korún, čo je zhruba 85-tisíc slovenských. Skupinu si všimol miestny podnikateľ Finm Radmann.
Rozruch v Trondheime
„Dohovoríme sa po nemecky, takže s komunikáciou nebol problém. Zaujímalo ho všetko o nás a našom živote,“ spomínajú bratia Kárászovci z obce Bátka. Stretnúť rómsku kapelu zo Slovenska v európskych metropolách v centre mesta nie je výnimočné. Pouličné zoskupenia spievajú aj v zime známe odrhovačky a rómske pesničky. Vlani sa rómskej kapele a tomu, či majú hrať na ulici, živo venovali médiá v dánskej Kodani. Kárászovci vzbudili pozornosť v treťom najväčšom nórskom meste. Miestne médiá zrazu začali písať o Slovensku.
Najaktívnejší bol miestny podnikateľ Finm Radmann, ktorý sa zoznámil s fenoménom chudoby Rómov na juhu stredného Slovenska a života v rómskych osadách. Bratia mu ukázali fotografie z najchudobnejších osád. Pre Nóra, ktorý strávil život v podmienkach štedrého sociálneho štátu, to bol šok.
Zastavený kamión
Radmann sa preto rozhodol bratom pomôcť. Ubytoval ich a zorganizoval pre slovenských Rómov charitatívnu zbierku. V priebehu niekoľkých dní sa mu podarilo vyzbierať kamión šatstva, ktorý minulý týždeň dorazil na Slovensko.
Najprv sa musel prebiť cez množstvo byrokratických prekážok. Takýto náklad nemôže byť doručený fyzickej osobe, preto bratia našli charitatívnu organizáciu. Ani to nepomohlo a kamión ostal stáť na colnici.
„Hoci sa zaoberáme aj charitatívnymi projektmi, nemáme uvedené, že ide vyslovene o charitatívnu činnosť,“ vysvetlil Vojtech Kökényi zo združenia Občianska alternatívna iniciatíva, ktorá mala náklad prevziať.
Problém na colnici sa ťahal niekoľko dní a kamiónu hrozili vysoké platby za stojné. Nóri začali uvažovať, že pomoc pošlú inde. Nakoniec sa riešenie našlo a kamión skončil v Bátke.
Zbytočná pomoc?
Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová o problémoch nórskeho kamióna vedela. Bola mu pripravená pomôcť, hoci takýto druh humanitárnej pomoci veľmi nepodporuje. Na jej úrad sa často obracajú inštitúcie zo zahraničia, ktoré organizujú zbierky šatstva, ale aj potravín. „Často majú predstavu, že tu ľudia hladujú,“ hovorí.
Podľa Orgovánovej je síce šatstvo potrebné, ale nie to najnutnejšie. Rómovia v osadách skôr potrebujú nábytok, napríklad postele. Efektívnejšie by bolo, ak by v zahraničí vyzbierali peniaze a za ne v spolupráci so slovenskými organizáciami kúpili potrebné veci.
| FOTO SME – JÁN KROŠLÁK |
Autor: eta, jah, vev
