Mnohí paštúnski otcovia v Afganistane rozprávajú svojim deťom príbehy na dobrú noc. Väčšinou s bojovou tematikou. Čiastočne vymyslené, čiastočne pravdivé. Mnohí z nich hovoria s veľkou úctou a obdivom o mužovi, ktorý je pre západný svet symbolom terorizmu a zločinu. V paštúnskych polorozprávkach je však Usáma bin Ládin spravodlivým a zásadovým hrdinom, ktorý bohatým na Západe berie a chudobným na Východe dáva. Ľudia žijúci na afgansko-pakistanskom pomedzí sa boja viac amerických vojakov, čo tam už niekoľko rokov hľadajú nepolapiteľného Usámu, než svojho suseda a svetového teroristu číslo jeden. Ak žije, má práve dnes 50 rokov.
Asi nikto presne nevie, aký je. O Usámovi bin Ládinovi koluje niekoľko predstáv. Podľa jednej je to chorý šialenec, sadista s hypersexuálnymi sklonmi. Podľa druhej agent CIA, ktorý je riadený z Washingtonu. Táto verzia je najviac rozšírená v centrálnom a západnom Afganistane medzi perzským obyvateľstvom. Paštúni sa zase domnievajú, že je to mierne extravagantný bojovník za moslimské práva a že to jednoducho niekedy trochu preženie. Štvrtá podoba ho vykresľuje ako chladnokrvného a vypočítavého obchodníka, ktorý všetko, čo robí, robí pre peniaze, a je usmerňovaný najmä pohybmi na svetových burzách. A posledná verzia? Bin Ládin je dávno mŕtvy a pri virtuálnom živote ho držia extrémisti z Pakistanu a Afganistanu, aby nám neustále naháňali strach.
Sedemnásty z 57 detí
Usáma bin Ládin, celým menom Usámaibn Muhammad ibn Ládin, je Saud. Narodil sa 10. marca 1957 v Saudskej Arábii ako sedemnáste z päťdesiatich siedmich detí svojho plodného otca. Bežnému smrteľníkovi by už len to stačilo k celoživotnej frustrácii. U Usámu možno práve to vyústilo do vytvorenia teroristickej organizácie al-Káida, ktorá má na svedomí najkrvavejšie teroristické útoky na západnú civilizáciu v dejinách.
S Američanmi pritom Usáma bin Ládin kedysi spolupracoval a bol ich spojenec. Získali ho ako odhodlaného bojovníka proti sovietskym okupantom, ktorí obsadili v roku 1979 Afganistan. USA i Saudská Arábia podporovali finančne zrod niečoho, čo im neskôr prerástlo cez hlavu. Do bojov v Afganistane sa od roku 1982 zapojilo vyše 40-tisíc islamských radikálov z päťdesiatich moslimských krajín. Ďalšie desaťtisíce sa presunuli do Pakistanu, kde študovali v medresách a vytvorili tam základ hnutia Taliban. Islamský džihád dostával finančné injekcie od tých, proti ktorým sa o dvadsať rokov neskôr obrátil.
Bohom zoslaný anjel
Nedá sa však povedať, že by Usáma bez finančnej pomoci Ameriky nebol ničoho schopný. Nie je predsa chudák. Jeho otec bol miliardár z Jemenu a matka, Sýrčanka, chodila ovešaná briliantmi a zlatom aj do spálne. Prečo sa dal Usáma na tŕnistú cestu džihádu a nevenoval sa stavebnému podnikateľstvu ako jeho otec, nie je jasné. Ako väčšina moslimských synov bol rozmaznávaný a hoci ho vychovávali v duchu islamských tradícií, nikto ho nepripravoval na kariéru vodcu teroristov celého sveta.
Svoju fundamentalistickú kariéru začal už počas štúdií ekonómie na univerzite Abdul Azize v Džidde, keď vstúpil do organizácie Moslimské bratstvo. V roku 1979, keď Sovieti vtrhli do Afganistanu, sa rozhodol rozhádzať svoj obrovský majetok v mene boja proti neveriacim. Prvú skutočnú veľkú základňu pre mladých bojovníkov vybudoval s pomocou svojho priateľa, palestínskeho radikála z Jordánska Abdalláha Azzama, v pakistanskom Péšavare na hraniciach s Afganistanom. Za to si získal prezývku Bohom zoslaný anjel a pomaly začal veriť svojej božskej podstate. Čoskoro nato odišli obidvaja muži na afganské územie kontrolované mudžahedínmi, kde Usáma, ako sám tvrdil, našiel svoj nový domov. Tam vytvoril aj svoju pýchu - obrovskú vojenskú základňu Masadda - Leví hrad. Za americké peniaze tam cvičil bojovníkov z Jemenu, Egypta, Alžírska i rodnej Saudskej Arábie.
V roku 1988 sa tam zrodila al-Káida. Toto centrum čoskoro prerástlo hranice Afganistanu a bin Ládin z neho riadil operácie na celom svete.
Ukrivdený
V roku 1989, keď mudžahedíni zvíťazili, musela sovietska armáda z Afganistanu potupne odísť. Usáma mohol byť spokojný a chvíľu sa zdalo, že má bojov už
dosť. Vrátil sa do Saudskej Arábie a začal podnikať v stavebníctve. Potom však došlo k udalosti, ktorá ho šokovala. Po prepadnutí Kuvajtu Irakom v roku 1990 Saudská Arábia súhlasila s rozmiestnením amerických vojsk v svojej krajine. Usáma vtedy vystúpil so zásadným spochybnením legitimity saudskej kráľovskej rodiny ako strážkyne svätých miest Mekky a Mediny, za čo ho vypovedali z krajiny. Na súboj s kráľovským klanom mu nepomohol ani vplyv, ani peniaze. Druhým domovom sa mu teda stal dočasne Sudán, kde sa zblížil s fundamentalistickou vládou v Chartúme.
V tom čase v ňom ožili spomienky na víťazné boje v Afganistane a zároveň zatúžil po odplate za krivdy. Kým dovtedy bol jeho fanatizmus miernený rozumom a nepochybnou inteligenciou, zrazu prevládli emócie. Pocit krivdy a nespravodlivosti, to je totiž podstata džihádu. Zmenil sa však úhlavný nepriateľ. Už ním neboli sovietski vojaci, ale Američania.
Bin Ládin veľmi rýchlo oživil dočasne driemajúcu al-Káidu a dobudoval ju do podoby svetovej teroristickej siete. S peniazmi, ktoré mal k dispozícii, s chybami Západu v oblasti politiky voči východu a s rastúcimi fundamentalistickými náladami medzi moslimami to išlo pomerne hladko.
Zo Sudánu do Afganistanu
Teroristické útoky nedali na seba dlho čakať. Ako sa však ukázalo neskôr, výbuch bomby v garáži World Trade Center v New Yorku v roku 1993 či útoky na americké ambasády v Keni a Tanzánii v roku 1998 boli len malými predohrami. Keď Američania odpovedali útokom na sudánsku farmaceutickú továreň, kde sa údajne vyrábali chemické zbrane, Sudánci pochopili tento náznak správne a Usámu z krajiny vypovedali. Napriek tomu, že v súkromí sa mu ospravedlňovali a klaňali až k zemi, musel odísť. Kam inam by išiel než do Afganistanu, kde mal základňu. Čakali ho tam nadšení bývalí študenti - Talibovia, avšak už ako vládcovia podstatnej časti hornatej krajiny. Tí, spolu s Usámovými štyrmi manželkami, boli nakoniec jediní, ktorí ho nezradili, nevydali a nevyhnali ani potom, čo sa na ich hlavy zniesli bomby odplaty za teroristický útok na USA z 11. septembra 2001.
Pomsta za libanonské veže
"Pán Boh je nám svedkom, že nám nenapadlo zaútočiť na tie veže, ale potom, čo sa situácia stala neznesiteľnou a boli sme svedkami nespravodlivosti a tyranie americko-izraelskej aliancie proti našim ľuďom v Palestíne a Libanone, pomyslel som na to. V okamihoch, keď som sa pozeral na zničené veže v Libanone, ma premohli emócie, ktoré je ťažké opísať. Napadlo mi, že potrestám nespravodlivosť rovnakým spôsobom a zničíme veže v Amerike. Nech Amerika skúsi to, čo skúšame my a prestane zabíjať naše ženy a deti."
Tieto slová predniesol bin Ládin v pamätnom prejave po 11. septembri, ktorý odvysielala arabská televízia al-Džazíra. Rozoberali ho bezpečnostní špecialisti i psychológovia. Nikto však nedokáže s istotou povedať, či to boli úprimné slová, slová svedčiace o duševnej poruche a fanatizme, alebo hra, podvod na svojich ľuďoch a divadlo pre svetové publikum.
Chránený a nepolapiteľný
Američania sa dosiaľ nedokázali Usámovi bin Ládinovi pomstiť tak, ako sa pomstil on im. Či je mŕtvy, alebo živý, vie len malá skupinka ľudí. Občas sa ozýva prostredníctvom magnetofónových záznamov či videozápisov z hôr, jaskýň a údolí na afgansko-pakistanskom pomedzí. Chránený kmeňmi a ich náčelníkmi, ale aj rozprávkami o afganskom Vinnetouovi, ktoré sa o ňom rozprávajú v najtradičnejších paštúnskych rodinách, je aj pre americkú veľmoc zatiaľ nepolapiteľný.
