BRATISLAVA. Zrušiť krajské úrady nie je možné bez toho, aby sa nezmenilo 30 zákonov. O úradoch alebo ich predstaviteľoch sa zmieňuje aj ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového, výnimočného alebo núdzového stavu.
Ústavný zákon hovorí, že prednosta krajského úradu je predsedom bezpečnostnej rady kraja, jeho zástupca zasa jej podpredsedom. Úlohy sekretariátu rady „spojené s jej činnosťou“ zabezpečuje zas krajský úrad.
Treba zmeniť ústavu
alebo nie?
Na zmenu ústavného zákona treba najmenej 90 hlasov poslancov parlamentu a vládna koalícia má len 85 poslancov. Minister vnútra Robert Kaliňák podľa ČTK povedal, že dúfa, že podporu opozície získa. „Ak to nepodporí, (...) riešenie bude určite existovať,“ povedal. Predseda vlády Robert Fico však hovorí, že to nebude potrebné.
Aj niektorí nezávislí právnici si myslia, že novelizovať ústavný zákon nie je pre rušenie krajských úradov nevyhnutné, takže zrušiť ich možno aj bez podpory opozície. Ustanovenia zákona, o ktoré ide, by jednoducho zastarali, čiže by sa prestali uplatňovať. Neznamená to však, že všetko bude v poriadku. Právnik Radoslav Procházka tvrdí, že „krajské bezpečnostné rady budú de facto nefunkčné“. Nie je to podľa neho ideálne - z praktického hľadiska ani z hľadiska „vnútornej koherentnosti právneho poriadku“.
Nezastupiteľné úlohy
Jaroslav Pilát z M.E.S.A. 10 si myslí, že na to, aby bolo všetko v poriadku a systém zabezpečený, ako má byť, treba ústavný zákon novelizovať. S krajskými úradmi totiž zaniknú niektoré funkcie, ktoré sú dnes v bezpečnostnej rade kraja podľa zákona nezastupiteľné, tvrdí.
„Ak by napríklad vznikla nejaká živelná pohroma väčšieho rozsahu, kto bude koordinovať práce na jej odstraňovaní, evakuáciu a tak ďalej? Viacero prednostov obvodných úradov naraz?“ pýta sa Pilát.
Vláda štyrom ministrom - vnútra, obrany, hospodárstva a financií - uložila, aby jej do 5. apríla predložili návrhy zmien právnych predpisov, ktorých sa rušenie krajských úradov dotkne.
