Štát väčšinou nezdaňuje podnikateľom a zamestnancom celú sumu, ktorú zarobia. Sadzbu 19 percent vyrubí z takzvaného daňového základu. Je to suma, o ktorú zdaniteľné príjmy presahujú daňové výdavky. Ak sú, naopak, výdavky vyššie, podnikateľ je v strate a štát nemá čo zdaňovať. Podnikatelia, ktorí dosiahnu stratu, však aj napriek tomu musia podávať daňové priznanie. Daňový základ zamestnancov sú príjmy zarobené v zamestnaní, znížené o príspevky na zdravotné a sociálne poistenia. Od základu dane (podnikateľov aj zamestnancov) sa ešte odratávajú nezdaniteľné časti. Až takto upravený príjem sa zdaňuje.
Za pracovníkov odvádzajú zamestnávatelia do štátneho rozpočtu preddavky daní každý mesiac. Živnostníci a podnikatelia môžu podľa okolností platiť preddavky nielen mesačne, ale aj štvrťročne. Po skončení zdaňovacieho obdobia, čiže kalendárneho roka, musia pracovníci a podnikatelia dane so štátom zúčtovať. Za zamestnancov to robia ich zamestnávatelia. Podnikatelia to robia sami v daňovom priznaní.
Zúčtovanie znamená, že sa porovnáva celková suma preddavkov, ktoré ľudia zaplatili štátu s tým, čo mali odviesť podľa skutočnej výšky príjmu za celé zdaňovacie obdobie. Musia to urobiť najneskôr do troch mesiacov od skončenia roka v daňovom priznaní. Výsledkom je buď preplatok, nedoplatok, alebo sa vypočítaná daň rovná zaplateným preddavkom, čiže majú daňové účty so štátom vyrovnané.
